Dnes sa naučím plávať, asi júl 1947.

Písmo: A- | A+

Naša mama má veľa práce a musí sa starať o nášho bračeka Vladka.My dvaja z Ivanom musíme ísť do Blovic k babke. Tam nás čaká dedko aj Míra.To je náš strýko.

Babka nás poslal vlakom do Prahy, ale tam ná s odprevail sprievodca ktorého mama poznala a ten nás v Prahe posadil do vlaku do Plzne Tam nás čakal strýko Míra a už sme v Blovicích.Tam sme boli aj pred dvomi rokmi keď nás tam oslobodili američania.Raz sa brat túlal s kamaradmi a mňa Míra zobral na kole nad zámek k rieke kúpať sa. Tam je taká zátočina v rieke, ktorá je dosť hlboká.Nikdo tam nebol, tak sme sa vyzliekli do naha a šup do vody.Míra si lahol na vodu a spúšťal sa dolu vodou.Mne sa to páčilo,ale som sa bál .lebo voda bola hlboká.Stáli sme pri vode a pozerali sa ako tá voda pekne tečie.Naraz sa pri rieke zjavili asi 3 dievčatá a my sme stáli na brehu nahatí,Míra ma chytil a šup so mnou do ody.Zakryčal plav a skočil za mnou. Ja som mával rukamia Míra len na mňa kričal,Plav a mávaj rukami a poriadne plav! Tak som plával aj 1o metrov a potom sme sa vo vode postavili.Míra mňa vyzdvihol a zakričal "však ty vieš plávať". To bolo všetko naozaj.Vrátili sme sa ku kríkom ,kde sme mali oblečenie a kolo. Potom sme sa kúpali z dievčatami,ale oni mali plavky,Tam sme sa už nechodili kúpať,lebo to bolo ďaleko, Potom sme už chodili do cevimy pod mlynom,lebo tam to bolo výborné a boli tam aj ryby na opekanie.Ale to bolo až neskoršie a to vám poviem nabudúce.

Skryť Zatvoriť reklamu