Žijeme v zvláštnej dobe, ktorá nám jednak udeľuje kruté kopance v podobe pandémie COVID-19 a jednak ukazuje, aká silná vie byť Európska únia, ak ide o vzájomnú pomoc. Zdá sa však, že na Slovensku nebudeme vedieť túto pomoc z EÚ naplno využiť.
Kruté covidové kopance sú naozaj kruté – zomierajú ľudia, preživší budú znášať následky, ekonomika upadá, upadajú aj spoločenské väzby a k tomu všetkému sa spoločnosť polarizuje vďaka dosiaľ nevídanému prílevu cielených dezinformácií.
Európska únia ukazuje, že je silná. Po počiatočnom zaváhaní koná veľmi rozhodne, flexibilne a Slovensku na osoh. Pre zvládnutie ohrození dokázala dokonca obrátiť taký velikánsky krížnik, ako sú jej financie. Masívna a operatívna zmena využitia eurofondov takpovediac v poslednej chvíli, presuny financií, zjednodušenie pravidiel, to všetko preto, aby členské krajiny vedeli využiť financie na obranu pred pandémiou.
Jedným z nástrojov, ktorý Európska únia operatívne zriadila, je dnes tak veľmi pertraktovaný Fond obnovy, presnejšie Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Je súčasťou širšieho nástroja Next generation EÚ a poskytne členským krajinám 670 miliárd eur na riešenie hospodárskych a spoločenských dopadov pandémie, pričom tieto riešenia majú byť transformačné, zelené a digitálne a majú viesť k udržateľnosti a odolnosti našej spoločnosti. Na využitie tejto pomoci sa musia dohodnúť krajiny s Európskou komisiou formou tzv. národných plánov podpory obnovy a odolnosti. Termín na takúto dohodu je apríl 2021.
Cyklo hádžeme cez palubu
Zatiaľ nie som z tých, ktorí kritizujú spôsob prípravy národného plánu podpory obnovy a odolnosti na Slovensku. Samozrejme, k procesu plánovania aj k dosiaľ známym jeho výsledkom mám výhrady, ale nechávam si ich viac menej pre seba a svoje kruhy. Bezprecedentná pandémia, nová, neskúsená, ale legitímne zvolená vláda, dedičstvo predchádzajúcich vlád, charakter slovenskej spoločnosti – to všetko sú okolnosti, ktoré zásadne ovplyvňujú toto plánovanie a naozaj neočakávam, že všetko pôjde ako po masle a že s výsledkom budeme všetci spokojní.
Jedna vec ma však veľmi škrie a budem ju kričať stále dokola – zatiaľ to vyzerá tak, že z Plánu obnovy úplne vypadne cyklistická doprava! Napriek tomu, že v širšom výbere bola, nezachytil som ju zatiaľ v prioritách žiadnej z koaličných strán (je vôbec správny tento stranícky princíp prípravy Plánu obnovy?) a na moje priame aj nepriame otázky dostávam odpovede, ktoré indikujú, že cyklistická doprava a cykloturistika budú v Pláne obnovy obetované v záujme iných priorít.
Nesúhlasím s tým a vedú ma k tomu dva dôvody.
Prvým je fakt, že peniaze z Fondu obnovy majú byť využité zeleným spôsobom a majú podporiť transformáciu spoločnosti k zvýšeniu jej udržateľnosti a odolnosti. Čo do šľaka je viac zelené než používanie bicykla? Čo viac prispeje k (zdravotnej) odolnosti populácie než pravidelný pohyb? Neprispieva snáď používanie bicykla k spoločenskej, ekonomickej a najmä environmentálnej udržateľnosti našej spoločnosti? A nebola by zmena (alebo aspoň jej naštartovanie) nášho prostredia z autocentrického na ľudskocentrické dostatočne veľkou transformáciou ?
Chápal by som, že "zelenosť" cyklodopravy sama o sebe by ešte nemusela byť dôvodom záujmu o ňu. Ale je tu ešte druhý dôvod: rozvoj používania bicykla môže byť veľmi efektívny, v kontexte rozvoja dopravy môže priniesť vysokú hodnotu za peniaze. Ukazuje sa, že na naštartovanie principiálnej zmeny (transformácie) urbánnej dopravy v takmer všetkých slovenských mestách by na začiatok stačilo v mestskom a prímestskom prostredí na Slovensku vybudovať zhruba tisíc, áno iba tisíc kilometrov bezpečných cyklotrás! Suma na to potrebná sa hýbe okolo 300 miliónov eur, čo je pre porovnanie mimochodom cena cca 10-11 kilometrov diaľnice. Suma, potrebná pre rozvoj cykloturistiky ako jednej z nosnej formy cestovného ruchu aspoň v niektorých regiónoch, je ešte o rád nižšia, pretože ide o investične menej náročné opatrenia.
Z vyšie napísaného vyplýva, že dôvodom vykopnutia cyklistckej dopravy z Plánu obnovy zrejme nie je ani to, že by nespĺňala potrebné kritéria a ani to, že by bola drahá a nevýhodná. Prečo teda nie je v súvislosti s Plánom spomínaná, prečo je zrejme do plánu nezaradená ? Nevieme.
Cyklodoprava je znakom modernej spoločnosti
Možno sa 300 miliónov bežnému človeku zdá veľa, ale ak sa bavíme v horizonte niekoľkých rokov a v mierke štátneho rozpočtu a európskych dotácií, tak ide o malú sumu.
Iste, nemôžeme tieto stovky miliónov eur vyčleniť hneď a všetky z Fondu obnovy. Prostriedky z neho totiž musíme investovať do roku 2026 a to nie je možné, pretože cyklotrasy v našich mestách dnes ešte nie sú tak koncepčne a projekčne pripravené.
Prečo ale do šľaka nemôžeme z Fondu obnovy primeranou, nie dominantnou sumou podporiť aspoň naštartovanie takejto dopravnej reformy v mestských a prímestských oblastiach? Dennodenne sa boríme s problémami, ktoré nám prináša individuálna automobilová doprava a napriek tomu nevyužijeme síce malú, ale lacnú možnosť ich čiastočnej eliminácie? Navyše, štát ukázal, že to predsa len považuje za dôležité, keďže cyklistickú dopravu zaradil do dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, ktorý je akýmsi long-listom našich priorít. Potešil som sa, keď som to tam uvidel, ide jednak o vytvorenie plánu, prioritizácie rozvoja cyklotrás na Slovensku, o zjednodušenie procesov pre ich tvorbu a o niekoľko pilotných investícií. Ako štart by to bolo veľmi dobré, prinieslo by nám to podklady, potrebné pre rozvoj, prinieslo by nám to flexibilnejšie projektovanie, schvaľovanie a budovanie cyklotrás, prinieslo by nám to zopár vzorových investícií, ktoré by ukázali, že sa to dá. A celé by to stálo iba pár desiatok miliónov z tých piatich či šiestich miliárd, ktoré nám Plán obnovy môže doniesť.
Lenže nie. Cyklistická doprava sa nejako vytratila z prejavov vládnych politikov a úradníkov v súvislosti s Plánom obnovy. Nevieme prečo, vláda ani vládne strany nevysvetľujú, ako pripravujú národný plán podpory obnovy a odolnosti, nepoznáme dôvody rozhodnutí a už vôbec nie dáta, ktoré k nim vedú. Neverím však, že keby sa rozhodovalo na základe dát, tak by naštartovanie cyklistickej dopravy z Plánu obnovy vypadlo. Namiesto dát však počúvame neurčité reči o tom, že „musíme sa pozerať na komplementaritu s klasickými eurofondami“, kde cyklistická doprava zaradená je. Áno, je, ale to nestačí.
Nevolám po tom, aby cyklistická doprava bola stredobodom rozvoja Slovenska a boja proti pandémii. A kvitujem síce malé, ale aspoň nejaké forsírovanie hromadnej verejnej dopravy, teda vlakov a autobusov, v pripravovanom pláne. Práve verejnú dopravu považujem za kriticky dôležitú, bez nej ľudí z áut nikdy nedostaneme a mali by sme do nej investovať veľa, veľmi veľa. Lenže cyklistická doprava je popri iných investíciách príliš lacná na to, aby sme ju len tak, jedným rozhodnutím, vyhodili spomedzi plánov, ktoré majú byť zelené, transformačné a majú zvýšiť našu odolnosť a udržateľnosť. A vidí to aj Európska komisia, ktorá priamo aj nepriamo vyzýva členské krajiny, aby zaraďovali podporu používania bicykla do svojich plánov obnovy. A tak zatiaľ čo u nás väčšina politikov berie bicyklíky ako voľnočasovú zábavku a cyklotrasy vidia iba ako primalé zákazky pre spriatelené firmy, tak podpredseda Európskej komisie, teda podpredseda takpovediac vlády 450 miliónov obyvateľov, dôrazne žiada o zaradenie bicyklovania do plánov obnovy, predseda jednej z najvplyvnejších európskych vlád chodí do práce či na rokovania celkom bežne na bicykli a starostka jedného z najviac (aj Slovákmi) navštevovaného veľkomesta sveta postavila na rozvoji bicyklovania svoj víťazný volebný program.
Ľudia sú pripravení, využijeme to?
Na začiatku leta tohto covidového roku som si urobil malý, iste nie reprezentatívny prieskum v cyklistických obchodov a servisoch na Slovensku. Ukázalo sa, že ich jarné tržby sa medziročne zvýšili zhruba o 40%. V uliciach a v krajine vizuálne vnímame oveľa viac ľudí na bicykli než tomu bývalo, na vozovkách i turistických chodníkoch začína byť už tesno. Rastúci trend nespochybniteľne potvrdzujú aj tvrdé dáta z tých neveľa automatických sčítačov, ktoré na rôznych miestach Slovenska máme. I keď sociálne siete nie sú a nemôžu byť objektívnym meradlom, enormný nárast príspevkov a fotografií z cyklovýletov predsa len niečo naznačuje.
Inými slovami, stále väčšia a väčšia časť populácie je – možno iba podvedome, čo je však o to lepšie - pripravená využívať bicykel pri doprave a vo voľnom čase. Je pripravená, ba priam chce zlepšiť svoj zdravotný stav, správať sa k prostrediu ohľaduplne, míňať u malých podnikateľov peniaze na bicykle a bicyklovanie, dopravovať sa rýchlejšie a jednoduchšie tam, kde sa to dá. Podporuje ich v tom aj covidová pandémia, ktorá pomohla znovu objaviť význam bicykla pre hygienicky zdravú dopravu a pre zvýšenie imunity. Využijeme to? Prispejeme k zvýšeniu odolnosti a udržateľnosti našej spoločnosti, k jej transformácii a zníženiu jej dopadov na životné prostredie? Ľudia sú pripravení, na ťahu je vláda. Iba vláda môže rozhodnúť o tom, že podpora používania bicykla bude zaradená do Plánu obnovy, teda do národného plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Tear down this wall!
Predseda holandskej vlády Mark Rutte prichádza informovať holandského kráľa o zostavení novej vlády (október 2017).
