Slovenskou motoristickou - a teda vlastne širokou - verejnosťou rezonuje strašný poplach, vyvolaný pripravovanou normou EURO 7 a už schváleným zákazom predaja aut so spaľovacím motorom v roku 2035. Ten poplach je logický, väčšina našej verejnosti sa nezaoberá globálnym otepľovaním a teda evidentne nerozumie súvislostiam. Politici, novinári, verejnosť – všetci nariekajú, že zavedenie normy EURO 7 zvýši cenu áut a že aká je tá Európska únia hlúpa, že to dopustí a tak zníži kvalitu nášho života a obmedzí našu "slobodu pohybu" či dokonca slobodu ako takú.
Pravdou však je, že téma normy EURO 7 neukazuje na hlúposť bruselských byrokratov, ale naopak na ... ehmm... iracionalitu väčšiny Slovákov. Zvýšenie ceny áut totiž nie je neželaným, ale naopak želaným dôsledkom normy EURO 7. Snahou EÚ totiž nie je rozvoj individuálnej automobilovej dopravy, ale jej útlm. A nepochybujme, že norma EURO 7 tomu v dlhodobom hľadisku pomôže a to aj s bonusom postupne čistejšieho ovzdušia okolo nás.
Iste, keď sa povie A, treba povedať aj B a teda ak chceme utlmovať individuálnu automobilovú dopravu, musíme ľuďom poskytnúť iný spôsob dopravy tam, kde ju potrebujú. V normálnych krajinách to chápu a v posledných rokoch investujú do hromadnej a do aktívnej dopravy a postupne ju prioritizujú – je to najmä koľajová (vlaky a električky) a autobusová doprava, na krátke vzdialenosti aj pešia a cyklistická doprava. Mestá popri tom podporujú aj zdieľanie áut. To, že sa tak nedeje na Slovensku, to nie je chyba Európskej únie, ale nás, Slovákov. Ešte stále si myslíme, že prioritou sú diaľnice, tunely, krásne nové a rovné cesty. Je to pritom Hlava XXII – keďže to chcú vod/liči, tak to hlásajú aj politici a keďže to hlásajú politici, tak to chcú aj voliči, najmä ak drvivá väčšina z nich sú aj vodiči. No a tak to aj dopadne – keď zdražejú autá (už dnes sú drahé a už budú iba drahšie), tak ešte pár rokov tu síce budeme dovážať jazdenky zo západu, na konci dňa sa však dostaneme do dopravnej núdze – budeme mať síce pekné diaľnice a tunely, ale autá a ich prevádzka budú drahé (a to sa týka aj elektrických) a pritom nebudeme mať podmienky pre iné spôsoby dopravy (nehovoriac o modernom zdravotníctve, vzdelávacom systéme a sociálnom zabezpečení). Bude málo vlakov, málo busov, málo kvalitných cyklotrás, na chodcov bude piecť slnko... To bude mať vplyv na ekonomickú výkonnosť krajiny a na kvalitu života. Ľudia najmä nebudú mať ako dochádzať do práce, ktorú ovládajú a ktorá ich dobre živí a tak buď znížia svoj príjem o náklady na drahé dochádzanie autom, alebo budú dochádzať do práce preplnenou a pomalou verejnou dopravou alebo si budú musieť nájsť inú prácu v dostupnej vzdialenosti a to bez ohľadu na to, že bude horšie platená. Sprievodným, i keď vlastne ešte dôležitejším dôsledkom bude núdza v zdravotnej starostlivosti, nezaopatrení seniori či aj naďalej sa zvyšujúci počet ľudí, obetí nášho vzdelávacieho systému, neschopných porozumieť čítanému textu, vyriešiť slovnú matematickú úlohu a slepo veriacich médiám, reklame a dezinformáciám. Nehovoriac o takých podružnostiach, ako je nekultúrnosť, schátrané pamiatky a historická pamäť krajiny (tej, ktorá si neustále berie do huby svoju hrdú históriu a Slováci sa v nej búchajú do hrude), nízka biodiverzita a patogénne životné prostredie. Znie to síce zle, ale je to naša spoločenská voľba. Dnes nekriticky preferujeme autá, tak pozajtra na to doplatíme... Ozaj, keď ochoriete napríklad na rakovinu a nedostanete príslušnú liečbu a budete ležať v plesnivých nemocniciach so špinavými záchodmi, tak aj naďalej si budete pochvaľovať, že máme diaľnicu R1, za ktorú platíme 300-tisíc eur (slovom tristotisíc eur) denne po dobu 30 rokov? (údaj je zo roku 2014, dnes je to asi ešte viac). A budete si aj naďalej myslieť, že tých 90-miliónov, investovaných do eliminácie dopravných zápch na trojkilometrovom úseku cesty niekde pri Šalkovej sú lepšie investovanými peniazmi ako investície do Rooseveltovej nemocnice a jej personálu, pár kilometrov odtiaľ ? (údaj je zo roku 2023, ale niečo mi hovorí, že to napokon bude ešte viac).
Opakujem sa – v normálnejších krajinách útlm individuálnej automobilovej dopravy predpokladajú a rozvíjajú podmienky pre iné módy dopravy (a popri tom digitalizujú verejnú správu, decentralizujú zdravotnú starostlivosť, rozvíjajú sociálnu starostlivosť atď). U nás namiesto toho väčšina národa s napätím sleduje, ako po centimetroch budujeme nejaký tunel pod nejakým kopcom, visíme na perách politikom, keď sľubujú nové diaľnice (o ktorých už dnes musia vedieť, že ich už nikdy nepostavíme, ale vždy sú pred nami nejaké voľby, tak treba sľubovať vol/dičom), súhlasíme s premúdrelými „motoristickými“ novinármi, ktorí premúdrelo kritizujú ževraj krátkozrakú EÚ, aj s navijákom hlceme reklamy automobiliek na stále nové a krásne stroje ... a rýchliky predbiehame už aj na bicykli (moja vlastná skúsenosť pred Novou Baňou v máji 2022).
Iste, ani preferencia iných módov dopravy, než je tá individuálna automobilová, nezabráni zmene paradigmy života spoločnosti. Život sa v najbližších desaťročiach zmení, pre niekoho k horšiemu, pre iného sa skrátka iba zmení, a to aj na Západe. I keď nejaká forma individuálnej automobilovej dopravy tu vždy bude, je nevyhnutná a nie je možné sa jej zriecť, tak Európa (a v miernom omeškaní aj ďalšie vyspelé oblasti sveta) sa vyvíja smerom od nej a je naivné si myslieť, že Slovenska sa to netýka a nedotkne, je krátkozraké dnes sa na Slovensku správať a rozhodovať, ako keby k tomu nemalo dôjsť. Je to totiž presne naopak – stane sa to a to bez ohľadu na názor Slovákov a ich politikov či novinárov. Pre niektorých je to neuveriteľné, ale sme taká malá krajina, že ani najrozhodnejšie vyhlásenia politikov či najhorúcejšie komentáre petrolheadských novinárov a internetových diskutérov smerovanie Európy nezmenia, je to iba mlátenie slamy, v horšom prípade cynické naháňanie bodov a čítanosti. Na chod Európy (nieto ešte planéty) máme nanoskopický vplyv a to je šťastie, veď si predstavte, že by Slovensko, naša iracionalita, nedôvera v inštitúcie a slepá dôvera v dezinformácie boli nejakou hybnou silou Európy, uff! Predstavte si, že by vlády a verejná správa vyspelých krajín za ostatných dvadsať rokov boli ako tie slovenské ... bŕŕ.
Mne je to už v zásade jedno, svoj život dožijem vo viac-menej rovnakých podmienkach, ako sú dnes (a povedzme si na rovinu, že je to najlepších 30-40 rokov v histórii ľudstva a lepšie už nebude). Trápiť by to malo mladších a ak ich to netrápi, tak potom nech vinia seba a nie Európsku úniu a jej normu EURO 7.
