Na Slovensku máme dobre prepracovaný systém značenia turistických a cykloturistických trás. Iste sa nemýlim, že hádam každý obyvateľ Slovenska pozná maľované turistické značenie a vie, na čo slúži. Značná časť z nás pozná aj cykloturistické „C“ značenie. Populárne „hríbiky“, teda turistické smerovníky, sú v tisíckach dedín, pred železničnými stanicami, pri autobusových zastávkach a všelikde inde. Celkovo máme na Slovensku vyznačených zhruba 14-tisíc turistických a 16-tisíc cykloturistických trás. Je to sieť značenia, ktorú si síce pri bežnom živote moc nevšimneme, ale cez víkendy či cez prázdniny ju využívajú státisíce ľudí. Nielen to, značenými trasami sa štát a destinácie chvália, lákajú na ne ľudí, sú predmetom štátneho aj regionálneho marketingu. Dokonca sa na ne odvolávajú iné zákony a využívajú ich na určovanie správania sa v prírode.
No a preto je veľmi zvláštne, že samotné značené trasy nie sú v podstate nijako zakotvené v našej legislatíve. Žiadny zákon nehovorí, čo je to vlastne turistická či cykloturistická trasa, ako má vyzerať, aký vzťah k nej majú vlastníci a správcovia území, turisti, samosprávy, štát... Ich zriaďovanie, údržba a registrácia si vzali za svoje občianske združenia, za čo im síce patrí obrovská verejná vďaka (najmä značkárom-dobrovoľníkom), ale ich právne postavenie je veľmi vágne. Keď to zjednoduším, tak je to niečo podobné, ako keby sa štát a regióny spoliehali na diaľnice, cesty a železnice, ale ich plánovanie, vznik, údržbu a registráciu prenechali dobrovoľníckym občianskym združeniam.
Tento stav má niekoľko nedobrých dôsledkov, ktoré opisujem nižšie. Dôležité však je, že tento nedobrý stav sa skupina poslancov rozhodla vyriešiť a v júni navrhla do parlamentu zákon, ktorý by záväzne definoval, čo to vlastne taká turistická trasa je, ako má vyzerať, aký k nej má mať vzťah vlastník či správca územia, verejnosť, verejná správa, kto má mať trasy na starosti, kto bude trasy registrovať, kto ich bude značiť a udržiavať a ďalšie potrebné veci. Človek by čakal, že ide o tak samozrejmú a prospešnú vec, že ju parlament schváli bez väčšieho zdržania. Veď čo už môže byť zlé na definovaní turistickej trasy?
Lenže nie. Návrh zákona neprešiel ani len cez prvé čítanie. Môžeme sa iba dohadovať, prečo ho poslanci opozície a SME rodina nepodporili. V kuloároch koluje niekoľko dohadov, niektoré z nich by boli aj dosť legitímne a treba sa im v ďalšej práci venovať, iné sú úplne iracionálne a naznačujú cynické politické kšeftovanie na úkor bežných ľudí. Ale to nie je predmetom tohto článku, tým je výzva na nápravu a ako k nej môžete prispieť aj vy.
Čo vlastne neprijatie zákona v praxi znamená?
Dnes nie je jednoznačne právne záväzné, ako má vyzerať značenie. Existujú síce príslušné technické normy, ale tie nemajú dostatočné a jednoznačné právne postavenie. Vďaka tomu, že poslanci neprijali zákon, sa teda aj naďalej za značenú trasu môže považovať (so všetkými právnymi aj vecnými dôsledkami) hocijaká „vyznačená“ trasa, trebárs aj oranžové osemuholníky so zelenými bodkami.
Dnes nie sú zákonne stanovené pravidlá vzťahu vlastníka alebo správcu územia, ako ani verejnosti a verejnej správy, ku značeniu. Je to citlivá otázka v prípade aj súkromných aj verejných území (najmä v prípade lesov). Vďaka tomu, že poslanci neprijali zákon, tak aj naďalej správcovia a vlastníci územia nevedia, ako sa vlastne majú k turistickej či cykloturistickej trase správať a dokonca napríklad prichádzajú o prípadné financie, ktorý by im mohli prináležať.
Dnes neexistuje oficiálny centrálny register značených trás na Slovensku. Občianske združenia Klub slovenských turistov (KST) a Slovenský cykloklub (SCK) síce vedú „svoje“ centrálne registre, ale tie nie sú právne záväzné, de iure z nich nič nevyplýva a štát a regióny ich nemajú povinnosť rešpektovať. Vďaka tomu, že poslanci neprijali zákon, teda môžu vznikať trasy, o ktorých nikto nevie, nie sú nikde registrované, nepasujú do siete trás v regióne, môže prísť k ich dvojitému financovaniu z verejných zdrojov a pod.
Dnes nie je právne určený správca značenia danej turistickej trasy. KST a SCK síce poverujú príslušných značkárov spravovaním konkrétnych trás, ale vďaka tomu, že poslanci neprijali zákon, môže vlastne akýkoľvek neoprávnený človek meniť značenie v teréne a v podstate neporuší žiadny zákon. Prax ukazuje, že sa to deje a to dokonca niekedy pod hlavičkou verejných inštitúcií, ktoré zaplatia verejné peniaze za údržbu značenia aj tomu, kto za to značenie nie je zodpovedný – a dnes je to už iba vďaka tomu, že poslanci neprijali zákon.
Dnes neexistuje stabilný finančný zdroj či mechanizmus financovania rozvoja a údržby značenia turistických trás, tohto rodinného striebra Slovenska. Príležitostne ich priamo alebo nepriamo podporujú niektoré ministerstvá (dopravy, školstva) či eurofondy, ale nejde o nárokovateľné zdroje a je to málo peňazí. Vďaka tomu, že poslanci neprijali zákon, sa skomplikovalo systematické financovanie značenia a značkári si aj naďalej musia zháňať peniaze aj inak, od sponzorov či nadácií a v nemalej miere sami dotujú údržbu značenia. To nie je udržateľné.
Dnes nie je turistické značenie dostatočne nijako chránené. De iure sa na ochranu smerovníkov vzťahujú niektoré zákony (napríklad zákon o priestupkoch), ale ich vymáhateľnosť je prakticky nulová. Najmä v súkromných lesoch je to opäť citlivá otázka a práve preto ju treba riešiť legislatívne. Vďaka tomu, že poslanci neprijali zákon, však aj preto budeme aj naďalej blúdiť tam, kde či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov niekto poškodí alebo zlikviduje značenie.
Návrh zákona riešil aj niektoré ďalšie aspekty pohybu v prírode, napríklad upravoval veľmi kontroverzný monopol horských sprievodcov. Keďže jedna z domnienok o zamietnutí zákona vanie aj z tohto smeru, myslím si, že je treba v ďalšom procese oddeliť témy a sprievodcovskú činnosť riešiť priamo v príslušných zákonoch (zákon o horskej záchrannej službe, zákon o ochrane prírody a krajiny a iné) a nie takto okľukou.
Pre objektívnosť musím priznať, že v návrhu zákona sú aj veci, s ktorými nesúhlasím (je logické, že ich neprezrádzam), to však nijako neznižuje urgentnú potrebu prijatia takéhoto zákona hneď, ako to bude možné, teda pol roka od aktuálneho zamietnutia jeho návrhu.
No a ako sa to týka vás? Ak chcete vy alebo vaše deti aj naďalej chodiť po Slovensku po turistických a cykloturistických trasách, ak si nechcete kaziť výlety blúdením a sledovať v priamom prenose úpadok turistických trás (napriek enormnej snahe občianskych združení), tak podpíšte petíciu za prijatie zákona o turistických trasách. Poslanci-predkladatelia zamietnutého návrhu zákona o turistických trasách potvrdili, že hneď ako uplynie zákonná lehota, upravujúca opätovné predloženie zákona do parlamentu, teda na jeseň 2022, ho predložia znova. Nepochybujem, že tentokrát už budú poučení a lepšie pripravia nielen znenie zákona, ale aj jeho presadzovanie a argumentáciu. A v tom im môžeme pomôcť – ak opozičné strany a SME rodina uvidia, že zákon podporujú tisíce a tisíce ľudí, tak prípadne opätovné jeho zamietnutie (z akýchkoľvek už dôvodov) nebude také ľahké, ľahšie sa podvolia hlasu voličov a nebudú brániť prijatiu zákona.
Petíciu môžete podporiť na tomto linku a neváhajte, urobte tak ešte dnes!
