...jsem smutnej, malej, citlivej, nevdečnej Ježíš ve znamení Ryb. (Cobain) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V uliciach Vášho mesta neviem sa adaptovať, zviera patrí do lesa. Oplašený neónmi nákupných centier, rýchlych ľudí na rýchlych autách bojím sa. Ostražitosť strieda plachosť, energia načerpaná v lese stráca sa. Nie je zviera to, čo sa ospalo promenádou potáca.
Introvertné skutky extrovertné činy. Myšlienkami rovnaký, rozmýšľaním iný. Orgie bez inšpirácie inšpiračnej, sloboda časová. Nevyhnem sa teórii konšpiračnej.
To že chceš dostať do postele všetky krásne ženy na svete ešte neznamená, že nemiluješ tú svoju. Ale, to že Ti to ona určite nechce dovoliť znamená, že to pravdepodobne nikdy nesplníš a preto Ťa to stále baví. Ak by si to dovolené mal určite by Ťa to pri určitom počte prestalo aspoň na chvíľku baviť. Z toho vyvstáva otázka ako aj ostatné veci nastaviť tak aby Ťa bavili, to znamená, aby si mal pri svojich povinnostiach rovnaký pocit ako keď chceš dostať do postele ženskú ktorú si práve uvidel v podniku pri bare.
Som Ťa plný. Vždy keď mi chceš dať šancu upustiť, objímem Ťa! Nežijem v žiadnej bubline, v ktorej by som Ťa chcel vlastniť. Len moje srdce už má dosť vzťahových dlhov voči opačnému pohlaviu. A moja hlava mi dáva na známosť, že je čas. A preto sa pokúšam vyťažiť len to najlepšie z nás. Nás oboch.
Sedím v autobuse na trase Bratislava - Žilina. Sedím v autobuse na ceste domov po troch dňoch. Za sebou mám 800 víkendových kilometrov, trinásť hodín strávených v dodávke a dve nasledujúce ma ešte čakajú v autobuse. Chvíľu si krátim písaním, sledujúc výdrž baterky nenabitého noťasa. Precestoval som za uplynulý víkend celé Slovensko. Videl a cítil Tatry, Košice aj hlavnú Bratislavu. Odohral som dva koncerty, zarobil si na živobytie. Vypil som rekordný počet piatkových slivovíc a grandiózne rozbíjal poledcáky v hoteli Átrium v Tatrách. Ráno na to vyšlapal po opici, v teplákoch a letných botaskách na Slavkovskú vyhliadku. Vymrzol na hlavnej ulici v Košiciach hľadajúc čínsku reštauráciu. Vysaunoval sa a povírivkoval v trenkách v hoteli Hilton, keď už to bolo bez raňajok, nech sme aspoň trošku škodný. A cestu z Košíc si predĺžil o ďalších 200 kilometrov, aby som v Bratislave čakajúc na frajerku našiel krčmu v ktorej slivovica s čiernym čajom stojí 1,10 eura a ešte k tomu tam hral na gitare a spieval mladý cigoš. A dobre.
Nedeľný výlet do Košíc. Predné sedadlo Mercedesu, odbočka na Lučenec. Vonku je nádherne, slniečko svieti. Zdenka šoftiuje, Lacikam je independent a počúva si MP3ku, Peťke…pozor! Peťke sa učí! A ja, ja sledujem krajinu a píšem. Medzi tým debatujeme o príbehoch dejúcich sa, odeky sme sa nevideli. V odlesku monitora vidím najväčšie logo Adidas na mojom tričku a svoju Mikulášsku bradu. Dostal som pred chvíľkou Sms-ku od frajerky: ,,Urobila som Ti totálny poriadok v Konskej, prach, dlážky, všetko…bude sa Ti v noci dobre spať. Budeš chcieť aj niečo jesť keď prídeš?''. To sa akože teraz chválim, že aha akú mám dobrú frajerku. To je láska čo? To je láska čo? Dobrý chlpaci mávajú dobré frajerky. Asi ju raz budem musieť po slovensku poslať robiť prednášky o tom ako sa chovať k mužom. Ona a to vie. Sem-tam. Keď to nevie, ja jej to velice rýchlo pripomeniem. A tak sa krásne dopĺňame. Zajtra ju budem učiť celý deň lyžovať.
2.január…2:32 PM…2012 Mám nový rok, ležiac v posteli po 12 hodinovej ceste autom. Nedá sa zaspať. Pri mne leží moja víla, vedľa po izbách moja milujúca rodina a psacko. Veget, pokoj, inšpirácia... Popapkal som trošku kapustnice, pred tým popil nejaké slivovice. Ešte sa mi to aj rýmuje… Veci sa dejú úplne správnym smerom a okolo seba mám šťastných ľudí, alebo sa mi to iba zdá? Dnes to neriešim. Dnes mám nový rok.
Sedím v reštike penziónu Set v Košiciach. 10:18. Ráno. Spal som nejakých 8 hodín. Nadštandardne. Napriek tomu trasúce sa ruky zachraňujem kávou. Bez raňajky nič. Ostatní spolukapelníci samozrejme ešte spinkajú. Ja som sa nočným uliciam Košíc vyhol. Včera ráno som nastupoval do dodávky po nula hodinách spánku. Piatok večer sme hrali v BA u Dežmára a nejako sa to pretiahlo až do rannajších hodín. Naháňal som frajerku po Bratislavských kluboch a nakoniec som bol najhorší keď som ju už nevládal počúvať a odskočil si po dlhej noci ešte na rannú kávu do Františkánov. Sám samozrejme. Ranná káva má čaro, keď ju piješ sám. Či už po prebdenej alebo prespatej noci, poprípade premilovanej, to je taký zvláštny prípad. Ani spánok, ani bdenie. Tak si tu sedím teraz v Košiciach a pijem rannú kávu sám po desiatich dňoch.
Ale už neplakal, lebo nemal za kým. Už sa ani nesmial, iba usmieval. Mechanicky vykonával život aby ho udržal na žive, ale len túto minútu, lebo každú ďalšiu to mohlo byť úplne opačne. OPAČNE. Menil svoje rozhodnutia rýchlejšie ako chameleón svoje sfarbenie. A bol úplne iný ako ostatní a pritom presne taký istý.
Kráčali sme bosý mestom, však Ty si to pamätáš. A dnes som si na to spomenul, ráno. Nevyliezol som z postele v ''správnom'' čase. Ostal som v teplom brlôžku a pustil si Nirvanu - Heart Shaped Box. V posledných dňoch dostali moje myšlienky na frak. Opäť som sa pokúšal byť ohnivkom dnešnej spoločnosti. Viem, vedel by som byť úspešný… Ale čo je odmena? Čo je trest? A čo je štastie? Ako sa správne rozhodovať? A je vlastne správne a nesprávne? Dobré a zlé? Kašlem na všetko. Na nablýskané lustre v Let's Dance aj Eriku Judínyovú, ktorá nevie ani normálne tlieskať, nieto ešte niečo normálne z pusy vypustiť.
Necítim žiadny strach, aj keď som ranená zver. Žiadne problémy okolo mňa a myslím, že je to zábavné. Počúvam o situáciách v ktorých som sa v živote neocitol. Žiadne problémy okolo mňa, iba kúsok môjho života. Kúsok môjho ŽIVOTA!
Driememe si to s Lacikem 130kou po D1ke smer Nitra. Streda. 8:22. Kúsok pred Pieštanmi. Netuším či stíhame zvukovku o 9tej a je mi to jedno. Lacike drajvuje a ja som vytiahol z ruksaku okrem termosky so zvyškom čaju aj noťas. Svieti ranné slniečko a z rádia hlušia Horkýže Slíže. Najprv sme to skúšali so Santanom, lež ten v cd prehrávači nášho SONY neuspel. Lacike ma jednoznačne dobrú náladu a preluduje so Slížami. Ako ma máš rád…ako ma máš, ako tatáš! Včera som dal na fuckbuk nejaké nové fotky a v zápatí mi napísalo päť slečien, či mám novú frajerku. Tak som sa zamyslel, že len tak mi nikto nič nenapíše, ale či mám novú frajerku chce vedieť každý. Každá holka někoho má, pokud není s tebou.
A možno len potrebujem na chvíľku zastaviť čas a vychutnať ho do špiku kosti. Možno len potrebujem život naviac aby som to všetko stihol prežiť takto intenzívne. Nebudem nič robiť podľa vašich pravidiel. Nebudem počúvať tvoje výčitky bejby, keď sa češeš ráno v kúpeľni. Nie si prvá a možno ani posledná a ja mám vlastnú hlavu a pohľad na vec. Tak ma už dookola nepoučuj ako som sa mal správať včera.
Hojdám sa hore dole, na konári jablone. Kukám na jablká nado mnou. Hojdám sa na konári jablone. Som protiklad k jing-jangu. Uniká mi v hlave rozdiel medzi dobrým a zlým. Som protiklad k jing-jangu. Hľadám nejaký záchytný bod toho, čo sa vo mne deje. Krokodílie slzy v mojom vnútri, tak štastné a pravé. Je jediné východisko klamstvo? Rozmýšľam a hojdám svoju polnočnú myseľ na konári jablone.
Načo to tu všeko je? Načo tie pocity, klamstvá, pravdy a všetko racionálno-iracionálne? Načo sa snažiť keď ľudia nechcú cíťiť vôňu ľudskej duše ale smrad peňazí? Načo byť otvorený, keď dvere slušnosti a vlastného názoru sú dávno zavreté? Načo byť obetavý, keď za každý ''dobrý'' skutok je dobre zaplatené? Načo sa pozerať naokolo, keď sa všetci snažia všemožne riešiť iba svoj vymyslený pokoj?
Hej dievča, čo je v tvojej hlave? Tvoj zamyslený pohľad do diaľky… Nemôžeš nájsť svoj úsmev? Hej dievča, jediné čo vieš je žiraliť? Všetci tvoji predchádzajúci muži Ťa kôli tomu opustili a Ty to znova skúšaš na mňa?
Démoni a tisíce ich mileniek, tak úžasných. Anjeli a tisíce ich ustanovizní, tak prehľadných. Ženské loná ako útecha za snahu dostať sa do pekla. Ženské loná ako útecha za snahu dostať sa do neba. Jediný príkaz znie: Rozhodni sa! Bezduché, respiračné obdobie. Netušíš čomu podľahnúť a znásilňuješ svoje myšlienky. Chuť spoznať niečo nové, strašne inšpirujúce, nie obyčajné!
Vždy som bral život s tým, že to nie je ľahká cesta, ale tie najlepšie veci sa vždy ukážu samé. Ja sám neviem, čo presne by som potreboval alebo čo je správne, no v tejto chvíli ti chcem ukázať iba jedno, ako žiť tu a teraz. Je to deň, náš spoločný deň, kedy treba šnupať život veľmi intezívne. Viem, nie je to ľahké, na všetko zabudnúť a zavrhnúť všetky svoje myšlienky, ale napriek tomu Ťa prosím, na chvíločku sa zastav, chcem si Ťa takto zapamätať.
No tak poď, vytvor si sen na jeden deň, nie je to nič čo by si nedokázala. Alebo ako dlho ešte musíš ostatným ukazovať že si už dospelá?!?! No tak krič, skáč rob to tak ako malé dieťa, nepretvaruj sa, cíť a nedovol si prejsť na druhú stranu, tam, kde sa budeš cítiť tak typicky…
...ale vôbec mi nevadia vaše vyumelkované úsmevy, mne stačí úprimný úsmev malého dieťaťa… ...ale vôbec mi nevadí váš plytký pohľad na život spod svetla reflektorov, mne stačí život pod slnečnými lúčmi… ...ale vôbec mi nevadia vaše múdre sofistikované reči, mne stačia príbehy starých rodičov… ...ale vôbec mi nevadí váš život v meste, ja som všetko dokázal ako dedinčan… ...ale vôbec mi nevadia vaše udivujúce pohľady na mňa, ja sa učím mať nadhľad…
