Je nás stále viac.
Takých ako v inzeráte.
Dobré vzdelanie, kvalitný všeobecný rozhľad. Slušné zamestnanie a primeraná mzda. Nešetríme, nemáme životnú poistku, posledné tri týždne pred výplatou máme problém s peniazmi na cigarety, prípadne na kávu.
Rodičia, s ktorými žijeme, nás mlčky, alebo s komentármi tolerujú. Je pre nich ťažké pochopiť ako je možné, že sme ešte stále nenašli životného partnera, správne miesto v spoločnosti, že trávime noci v podnikoch a namiesto stavebného sporenia si kupujeme mobily, DVD-čka, MP3-kové prehrávače, knihy a handry, diskutujeme hodiny o debilnom filme Alexander Veľký, alebo o tom, aká čajka je Beyoncé.
Množstvo priateľov a známych v našom veku je dávno poženených a povydávaných, niektorí majú za sebou úspešné aj menej úspešné rozvody, niektorí sa starajú o deťúrence... A my sa cítime trochu zvláštne, občas sociálnym tlakom vystavení pocitu, že "niečo na tom nie je v poriadku". A napriek tomu nám toto obdobie života prináša množstvo pozitív (a hlavne tak krásneho hedonizmu)...
Rodičia v našom veku mali životný plán nalinkovaný socialistickou päťročnicou a spoločenskou objednávkou. Je pre nás ťažké pochopiť ako mohli nájsť v tak mladom veku životného partnera, správne miesto v spoločnosti, netrávili noci v podnikoch a navyše mali nasporené na byt (za 25-tisíc)...
Tak ako? Je, alebo nie je niečo v poriadku na tom ako žijeme?
Žiadne strachy. Pohoda. Nie sme sami. Len ešte nemáme svoje podniky, svoje kluby, svojich autorov (Matkin je priekopník, preto sa tak páči...)
Ale aj to príde. Verím, že čoskoro.
Máme už aj anglické meno: Twixters - po slovensky TVIKSTERI (po vzore tsunami=CUNAMI)
Píše sa o nás už aj v týždenníku Time. Ako o nastupujúcej generácii, po dnes už zabudnutej Generácii X. Tvoríme už dnes nezanedbateľnú sociálnu skupinu, o ktorej sa píšu sociologické štúdie. Skúmajú nás psychológovia aj sociológovia. Ale ďaleko pred nimi sú marketingoví špecialisti. Sme totiž veľmi dôležitou cieľovou skupinou konzumentov.
Takže pohoda. Vydýchnime si a nikam sa neponáhľajme. Času je dosť.
Nebuďme sprostí ako tí, čo do toho vhupli priskoro a teraz sa pýtajú prečo.
PS.
Keď nebudete vedieť, kam večer zájsť, lebo všade sú len mladé pipenky a krpatí zasrani, zastavte sa vo Fashion Café. Dáme drink. Za 170,-. Ja viem, je to peklo, ale snáď by sme ešte nešetrili. Ešte nemusíme.
