Prežil som si ju sám – pocit, že nemám k čomu smerovať, nemám svoj „pevný bod vo vesmíre" , alebo „svetlo na konci tunela", jednoducho métu, ku ktorej upriem zmysel mojej existencie. Ktorá méta je tou pravou pre mladého dospelého? Manželstvo? Deti? Dôchodok? Smrť???
Skutočne, mladosť je plná skúšok a tým pádom plná prirodzených mét. Výzvy sú okamžité a odmena/trest prichádza neodkladne. Vysvedčenie na ZŠ, skúška na SŠ, VŠ – zástup nových výziev a nových mét v rýchlom slede. Dospelosť je iná – množstvo úspechov a prehier klesá, stúpa cena za chyby, ktoré robíme. S klesajúcou kvantitou rastie kvalita – výhier aj pádov.
Ten intenzívny čas mét sa však už nikdy nezopakuje.
Ako hovorí môj priateľ Laurence: „Si dieťa, bavíš sa a hráš, je to super. Si školák, zabávaš sa, je to veľmi fajn. Si študent, bavíš sa a užívaš si život, je to nádherné. Si vysokoškolák, život je jedna veľká party! Potom začneš pracovať. Potom sa oženíš. Potom zostarneš. Potom zomrieš."
Nezdieľam jeho cynický postoj k métam dospelosti. Domnievam sa však, že civilizácia potrebuje svoje méty rovnako ako dospelý človek a má sklon intenzívne ich hľadať, aby výrazne ohraničila svoju existenciu v čase „významnou" métou.
Každé náboženstvo, každá sekta, každá civilizácia má svoje proroctvá. Ich podoby sa rôznia – od najjednoduchšej formy „Raz bude lepšie/Lepšie už bolo" až po komplikovaný matematický systém teórie času „Timewave zero" , ktorý stanovuje 12. december 2012 za moment historickej zmeny vesmírneho významu, ktorý bude poznačený „radikálnou transformáciou koncepcie nášho sveta", ako hovorí jeho autor Terrence McKenna.
Ako sa však dá vnímať zmysel proroctva ak máme čas a chuť sa ním skutočne zaoberať? Ako sa postaviť voči proroctvám, keď máme každý deň na výber minimálne z tých ekonomických, ekologických, sociálnych a náboženských?
Môj návod je jednoduchý a možno trochu alibistický. Skladá sa z jediného slovesa: „Uvidíme".
Nič iné nám ani nezostáva.
Zmysel proroctiev totiž nie je v tom, či sa naplnia.
Zmysel proroctiev je v ich schopnosti poskytnúť existencii, ktorej často chýbajú skutočné méty, aspoň zdanie ich prítomnosti.
