Naša ranná ulica má parfém smetiarskeho auta. Tí chlapi, ktorí jej ho každé ráno dávajú, majú sakra poctivú robotu. Kým sa zobudíš, očistia ťa od zlého, starého a skazeného. A venujú ulici vôňu spálenej nafty a odpadkov. Parfém našej ulice.
O pár metrov ďalej začína Spermoňova ulica, podľa stromu, ktorý na nej rastie a začiatkom leta dáva ten, iným názvom nepopísateľný, odór... Botanik mi asi povie, že strom s takým názvom neexistuje, ja ho však podľa nezabudnuteľnej vône spoznám vždy...A podľa nej ulicu, ktorej skutočné meno je vraj Žatevná...
Račianska vonia čokinkokaramelkovo. Milujem tú vôňu, vždy keď ju cítim, dúfam, že raz ochutnám karamelku alebo čokinku s touto vôňou. Taká však neexistuje, vôňa Račianskej je celistvou vôňou komplexného produktového radu spoločnosti Figaro. Škoda...
Cesta na Kamzík je v skutočnosti Agátovo-Bazovou, aspoň na jar. Vôňa agátov pre mňa znamená, že prichádza leto. Keď sa Agátovo-Bazová zmení na Listovo-Dymovú, prichádza september, Čiernouhoľná znamená november, Vlhkobahnovou sa brodím v marci a znova čakám na tú prvú... Toľko vôní pre takú malú ulicu...
V Altamure voňala naša ulica čerstvým chlebom, pamätáš? Vedľajšia zase horúcou kávou...
Kráčam ránom medzi panelákmi. Blúznim nad vôňami ulice.
Asi mi chýba tá tvoja.
