Ivan: Vitaj, Pali!
Pavol: Nazdar, Ivan!
Ivan: Som rád, že ťa vidím. Poď ďalej.
Pavol: Ďakujem. Bŕŕŕ, neveril by si aká je vonku kosa.
Ivan: To mi hovor.
Pavol: Dúfam, že vám tu kúria?
Ivan: Kúria, neboj. Snáď by nevypli palác. Či áno?
Pavol: Ivan, doba je ťažká. Ale ak budeš poctivo pracovaťv prospech nás obyčajných ľudí, nemáš sa čoho obávať.
Ivan: Veď ja vždy myslím národne a cítim...
Pavol: Viem, viem, viem. Chcel som ťa len trochu podpichnúť. Samozrejme, že teba nevypneme :-)
Ivan: Daj si zatiaľ dole veci a počkaj tu. Milanko?! Milankooo!
Milan: Áno, pane?
Ivan: Milanko, vezmi pánovi kabát a prines nám kávu.
Milan: Áno, pane. Hneď to bude.
Ivan: Pavol, poď. Sadneme si sem do kresiel.
Pavol: Ten tvoj komorník, zazerá po každom tak divne?
Ivan: Koho myslíš? Jaj, Milanka? Ani nie, prečo? Keď som sem prišiel, on už tu bol. Asi ho tu zabudol bývalý majiteľ. Ale som s ním spokojný. Veľa toho nenahovorí, sem tam niečo napíše, vymyslí.
Milan: S dovolením páni. Už sa to nesie.
Ivan: Milanko, ty si ale rýchly.
Milan: Pane, dovolil som si pripraviť špeciálnu kávu, ktorú ste popíjali naposledy v Libanone a ktorá Vám tak veľmi chutila.
Pavol: Ty si bol v Libanone? A kedy? Si sa ani nepochválil. Máš nejaké fotky?
Ivan: V Libanone? Nespomínam si...
Milan: Pardon, nie v Libanone. V Lisabone!
Pavol: On ti píše aj prejavy?
Ivan: Už nie.
Pavol: Zase na mňa civí s tými očami!
Ivan: Milanko, choď sa poprechádzať do záhrady.
Milan: Áno, pane.
Ivan: Chutí?
Pavol: Káva? Je výborná. Môžem sa ťa na niečo spýtať, takto medzi štyrmi očami?
Ivan: Ale samozrejme. kľudne sa pýtaj.
Pavol: Ako to, že aj keď piješ kávu, sa ti nenamočia?
Ivan: Myslíš, moje fúzy? To je rodinné tajomstvo :-)
Pavol: Aj ja by som chcel mať raz také. Smiem sa ich dotknúť?
Ivan: Keď chceš.
Pavol: Sú nádherné, také hebké...
Milan: Ehm, ehm! Prepáčte pane, nerád ruším, nevideli ste niekde položenú moju ústavu?
Ivan+Pavol: Nie nevideli!!!
Ivan: Mal si byť predsa v záhrade!
Milan: Pane, ale vonku je veľmi chladno.
Ivan: Tak choď do kaplnky, ale neruš nás, rokujeme.
Milan: Prepáčte pane, už idem.
Pavol: Nemáš to tu ľahké.
Ivan: Zvykneš si. A inak, čo porábaš?
Pavol: Len tak vychutnávam.
Ivan: Ale čo! A čo si vychutnávaš?
Pavol: Termín :-)
Ivan: Aha, skoro by som zabudol. No a kedy?
Pavol: Čo kedy?
Ivan: No kedy bude termín?
Pavol: Ešte presne neviem. Kedy máš čas?
Ivan: Pavol, vieš dobre, že ťa nechcem ovplyvňovať.
Pavol: To mi je jasné. Ja len, že či už niečo nemáš v tom období naplánované.
Ivan: Je to tvoja kompetencia.
Pavol: Ty, neuveríš! Kamarát na Nový rok skolil diviaka. Šiel len tak po lese a z takejto blízkosti, sa na neho vyrútil takýto obrovský diviak. Najskôr nevedel čo má od strachu robiť. Potom schmatol brokovnicu a...
Ivan: ... možno 14. marca...
Pavol: Ako? Ty ma vôbec nepočúvaš!
Ivan: Prepáč, mňa len tak napadlo, že by to mohlo byť toho štrnásteho. Ale nerád by som ťa...
Pavol: Dobre, zapíšem si 14.marca 2009. Keby ti do toho niečo vošlo, tak zavolaj a preložíme to na inokedy.
Ivan: Si zlatý. Máš to u mňa.
Pavol: To je maličkosť. Musíme si pomáhať, no nie? To je toľko hodín? Už musím bežať domov. Ďakujem za kávu.
Ivan: Škoda, že musíš ísť. Príď ma dakedy opäť pozrieť, samému je mi tu smutno. A nezabudni si vychutnať ten termín!
Pavol: Neboj sa, nezabudnem. Vytriem im všetkým zrak :-)
Pozn.: Všetky postavy vystupujúce v rozhovoroch, ako aj ich vyjadreniasú vymyslené a prípadná podobnosť so skutočnými osobami je čistonáhodná.
