Takze, aby som sa zacal pomaly dostavat k tomu, o com chcem pisat, napisem pre tych, ktori citaju odo mna prvy blog. Som v USA a pracujem v indianskej rezervacii ako misionar. (Ak chces vediet viac o tom, co tu robim, ocekuj moje starsie blogy.) Vzdy som mal strach z kultury Americkej. Uz od detstva som sa stretaval s ludmi z tejto krajiny, z ktorych niektori boli extremne premotivovani, hlucni a emocionalni. Musim sa priznat, ze ma to dost odpudzovalo. Ale nie vsetci su taki, sak ani my Slovaci nie sme vsetci ako Fico (politika sem nepatri, pardon). Kazdopadne v USA zije nieco cez 300 milionov ludi, roznej pleti, rozneho vierovyznania a roznej kultury. Napisal som roznej kultury, ale tie kultury sa do seba extremne zlievaju a preto, ked idete po indianskej rezervacii, tak vidite byvalych indianskych bojovnikov ako dnes so spustenymi gatami a pustenym boomboxom hraju basketbal. Alebo ako sa 15 rocni teenegeri z rezervacie, so satkami na hlavach, hraju na mexicke gangy. Samozrejme niekde nad rezervaciou sa vznasa duch indianskej kultury, ktoru si ale prosim nepredstavujte ako ju poznate zo svojich westernoviek. A Amerika je jeden velky kulturny misung a tento ukaz sa uz asi nikde na svete v buducnosti nezopakuje. Aj ked som vedel o Amerikancoch toho dost vela, tak ma este stale po osmych mesiacoh (6 mesiacov + 2 mesiace) zivota v krajine Americkej vela toho prekvapi. Nebudem pisat na co som si nezvykol, lebo by ste sa zase velmi nasmiali a niektori z Vas by mi napisali, ze urazam tuto krasnu americku kulturu, tak si tieto veci necham na osobne opisy, v ktorych som aj tak lepsi ako v pisani.
Indiani dnes neziju velmi krasny prikladny zivot a dovodom su bieli osadnici, ale iba z casti a to z tej mensej. Ano, osadnici doniesli alkohol medzi indianov, ano, osadnici boli ti, ktori priniesli choroby, po ktorych cele indianske kmene skoncili iba v spomienkach, ak vobec. Ano, boli to bieli osadnici, ktori priniesli pokrok a s nim peniaze, zavist a tuzbu po tom, mat viac. Ale su to indiani, konkretne budem pisat o Lakotoch, medzi ktorymi zijem, ktori prebrali zivot osadnikov a opusitli svoje kulturne zvyky. A ano, teraz urcite ti znali z Vas vytiehnete internatne skoly 20. rokov 20. storocia a budete mi nimi mavat pred nosom. Pre tych, ktori nevedia, co sa dialo v internatnych skolach skoro 100 rokov dozadu napisem, ze indianske deti boli brane nasilu od rodicov, boli im ostrihane vlasy proti ich voli, mali zakazane rozpravat svojou recou a podobne bola potlacana ich cela kulturna identita. Tak Vam poviem, fungujem dnes v komunite, kde zije nieco okolo 3000 az 4000 domorodych obyvatelov Ameriky a viem o troch ludoch, ktori plynulo rozpravaju Lakotsky. Viem, ze v inych rezervaciach je to omnoho lepsie, ale tu je to takto. A smutne na tom je, ze svoju kulturu, mladi z rezervacie, vymienaju za playstation, za alkohol, drogy a ine metly ludstva. Jeden z hlavnych dovodov, preco indiani ziju takymto sposobom zivota je, lebo si zvykli na pomoc. A prilisna pomoc casto krat skodi. Ako mozme vidiet skodi aj na Slovensku, namiesto toho, aby nasi praotcovia vytvorili miesto pre Romov v nasej domovine, aby mohli zit spolu so Slovanmi na jednom uzemi a zaroven si ponechat kulturu, tak nutili Romov nastahovat sa do bytoviek a asimilovat sa na nas sposob zivota. Nikde nebol brany ohlad na ich sposob zivota a na ich kulturne korene. A presne tak je to aj s indianmi. Americky stat do dnesneho dna rozmaznava indianov a dava im vsetko co potrebuju. A co tym vytvaraju? Vytvaraju zavislost, v ktorej indiani ziju uz desatrocia.
Mam jeden sen a to je, ze chcem na Slovensko priniest indianov a doniest ich do romskych osad a takisto potom zobrat Romov do Usa medzi indianov, aby sa kazdy jeden z tychto “utlacanych” narodov prestal ukajat v sebalutosti a uvedomil si, ze musia budovat svoju jedinecnu a krasnu kulturu svojich predkov.
Tento blog nebol napisany tak, ako tie pred tym. Vacsinu svojich blogov vyplujem za par minut, ale tento som tvoril dva dni a dobre som urobil. Lebo dnes som zazil to, co som este nikdy nezazil. Bol som na stretnuti abstinujucich alkoholikov, ktori mali nieco ako oslavnu veceru. A mohol som vidiet ludi ako sa postavili a zacali hovorit o veciach, ktore alkohol sposobil v ich zivote a to odpokusov samovrazd az po dopravne nehody, pri ktorych boli usmrtene ich deti a podobne. Ludi, z ktorych sa 90 percent rozplakala, ked hovorila svoj pribeh o tom, ako boli alkoholici. Boli tam ludia, ktori maju za sebou dva mesiace bez alkoholu a boli tam ludia, ktori abstinuju 25 rokov, ale vsetci boli ako jedno, lebo ich spajala sloboda, ktoru dostali z milosti a pre ktoru musia denno-denne tvrdo zapasit so svojou slabsou podstatou. Mna poctili otvaracou modlitbou a ja si to velmi cenim. Bol som tam asi najmladsi a neviem ako som si zasluzil tuto cest. A viete co, ja osobne neviem ako pomoct alkoholikom, ale viem, ze je tu Boh, ktory im moze pomoct. Ale iba do tej miery, do ktorej mu to my ludia dovolime. A ako sa toto vlastne stretava s mojou hlavnou castou blogu o kulture? Indianska kultura sa dnes iba letmo vznasa nad rezervaciami a jedine samotni indiani ju znova dokazu dostat do podobnych kontur ako bola kedysi alebo aspon podobnych.
A tak isto aj v nasich zivotoch nie je podstatna minuta, ktoru sme zazili, lebo tu uz nezmenime, ale pred nami je dalsia minuta a tu mozme zit uplne inak. Vsetko mame vo svojich rukach a Boh nebude nikoho nutit, aby ho miloval, ale ked sa pre neho rozhodnes a urobis k nemu krok, tak On k tebe urobi desat. Aka bude tvoja nasledujuca minuta?
PS: Nase nove indianske kalendare na rok 2013 uz v predaji, pre viac info klikni na: http://hawran.org/podpora.html
