Dilemu, či ísť na Ice age 2 alebo Skrotenú horu vyriešiljediný pohľad na dĺĺhokánsku radu nervóznych rodičov s plačúcimi deťmi,ktorým sa už neušli lístky. Chaos nad chaos. Predavačovi viditeľne spadol kameňzo srdca keď sme povedali, na čo chceme ísť. Sála takmer zívala prázdnotou.Popcorn zmizol ešte kým začal film, takže sme sa naňho mohli plne sústrediť. Skrotenáhora nás dostala.
O čom to bolo? Možno by to nejaký samozvaný vtipálekzostručnil slovami „film o buzíkoch“. Podľa mňa to bola to drámao láske. Nie o takej bezstarostnej, ako som prežívala ja v tenvečer. O láske plnej odriekaní, bolesti, sebaklamu, výčitiek. Mužhomosexuál sa hral na heterosexuála, žil v manželstve, mal deti...všetkýmublížil. A nemuselo sa to stať, keby mohli byť sami sebou a nemuseli saskrývať pred spoločnosťou.
Možno ten film nebol až taký skvelý, ale pre mňa malobrovský prínos. Dovtedy som homosexualitu tolerovala, obhajovala, zapájala somsa do diskusií, čítala texty, ktorých je na túto tému strašne veľa, ale v najhlbšomvnútri som ju nechápala, považovala za neprirodzenú, za úchylku prírody. Niečosa zmenilo. Obraz dvoch chlapov spolu mi už nepripadal nechutný. Naopak, tídvaja vo filme boli zlatí. Vážne im to spolu seklo, tešila som sa z nich a prežívalas nimi ich love-story. Celkom tak ako pri nejakom romantickom filme o mužovia žene.
Po skončení filmu sa rozsvietili svetlá. Pozrela som sa napriateľa. Tiež mal v očiach slzy. Túlili sme sa k sebe a ja som zrakomzablúdila kúsok vedľa, kde sedeli okrem nás jediní ľudia, čo boli s nami natomto filme. Tiež zamilovaný párik. Držali sa za ruky a keď zistili, že sana nich dívam, zneisteli. Akoby som ich prichytila pri niečom zakázanom. Ona On.
