S darčekom pre Petru som mala menší problém, ale nakoniec som jej kúpila knihu. Konkrétne tú novú od Matkina, tretie pokračovanie prvých dvoch. Celkom spokojná som ju balila do vlastnoručne vyrobeného papiera a spolu s vlastnoručne vyrobenými sviečkami potom hodila do kabelky.
Stretli sme sa tradične na námestí a po búrlivom zvítaní sme išli nájsť tri voľné miesta v nejakom bare.
"No čo ste dostali?" začala Petra
Barbora (nadšene): "Tú tretiu knihu, čo som chcela."
Petra (neisto): Akú?
Ja som začala tušiť.
Barbora: No tú Mexickú vlnu
Petra (zhrozene): Ako prosím?
Ja (vzrušene): Mexickú??
Petra: Zabijem ťa! Môžem ti dať darček už teraz?
Ja (triumfálne): Ty máš pre ňu TÚ knihu a ona ju už má?
Smiech
Petra: Noo
Ja: Ja ju mám pre teba!
Strašný smiech
No náhoda je blbec, ale niekedy blbec so zmyslom pre humor.
Našťastie pre mňa, Petra TÚ knihu nečítala.
Príhoda však mala aj dohru. Keď sme sa konečne usadili, dali sme si darčeky. Petra dostala odo mňa (okrem knihy ) sviečku. Barbora dostala odo mňa sviečku. Ja som dostala od Peti svietniky, od Barbory sviečky a svietniky. Potom prišla Monika a priniesla Petre darček. Hádajte čo tam bolo? Asi si myslíte že sviečka alebo niečo v tom štýle. No, máte pravdu. Sviečky!
Tak to sú naše vianočné darčeky. Ktovie čo z toho vyplýva? Asi všetky túžime tráviť dlhé zimné večery pri knihe alebo romanticky pri sviečkach..
Kniha a sviečky
Na Štefana sme sa s kamoškami konečne odhodlali zdvihnúť zadky z mäkkého gauča a presunúť sa od telky a taniera koláčov do obľúbeného podniku. Okrem iného sme si samozrejme chceli vymeniť ježiškov. Každopádne, dosť zaujímavý večer to bol.