Ako detské žvatlanie, ako nežnéslovíčka, ktoré si šepkajú milenci, jemnáa chrumkavá ako čerstvý croissant na Rue deClignancourt, drsná ako hory Provensálska...
Sexi ako Pierrove tmavé oči azošpúlené ústa, sledovala som každučkýpohyb jeho pier, jazyka, mimiku tváre, keď formulovalslovíčka a tie sa rinuli bez toho, aby som zachytila ichvýznam. Prihlúplo som sa naňho usmievala rozpálenálen z toho, ako očarujúco znie tento jazyk.
Prvé slovo, ktoré som saod neho naučila bolo „jolie“. Krajšie slovo na vyjadrenie slova„pekná“ som nepočula. Ach! Druhé najsladšieslovíčko bolo „cherie“ a tretie „bonne nuit“. Kvôlitom, aby som mu mohla rovnako sladko šepkať do uška nasledovalitri trimestre francúzštiny, kde moje prvotnévzplanutie utlmila gramatika. Moju lásku k francúzštineto však nezasiahlo, naopak ju to posilnilo. Oui, je parle francaiseun peu, môžem povedať. A chcem viac.
Tlkot srdca sa ozýva vždy, keďsa ocitnem vo frankofónnom prostredí, či už je toParíž, Brusel alebo automobilka Peugeot Citroën:)
Na Pierra ostala len spomienka a mojímštvrtým najľúbeznejšie znejúcim slovom sastalo jamais. Je n´aimerai plus jamais le Francais. Užnikdy nebudem milovať Francúza. A predsa ich milujemvšetkých. Najmä chalanov z Noir Désir. Tákombinácia grunge-rock-emo hudby, hlasu speváka afrancaise je jednoducho magnifique!
