Ešte neskončila prvá tretina a tuším v desiatej minúte sme hrali niečo ,čomu hovoria „presilovka". Uznávam, boli presilení, potrebovali si oddýchnuť...tak to vyzeralo v tej chvíli pred tou sieťkou s červeným stojacim panáčikom. Chvíľku som myslela, že mám to úžasné magio, a že som si omylom zastavila to športové podujatie. No čo..však aj na Labutie jazero na ľade sa občas dá pozerať.
Aj komentátori občas strácali reč, tak som to chcela prepnúť na čt1 alebo čt2 , ale márne. Je to vôbec možné, že tak dôležitý program u nich nedávali v hlavnom vysielacom čase na hlavnom programe? Škoda, českých komentátorov mám akosi radšej..."mluví jim to".
Skoro som zaspávala s nimi, len zrazu ma prekvapilo hodnotenie, že „naši majú pár rýchlych hráčov"...fakt ..ale len jeden pár asi mali na mysli. Pozerala som včera aj v sobotu Fínov. Ak sú naši hráči rýchli, tak čo sú potom Fíni? Skoro akoby ma na diaľnici obehlo Mitshubishi.
No čo, dostali sme gól. Jeden..bude aj druhý, isto. A ak nebude, tak sorry, že som sa mýlila.
Som skôr volejbalový odrastenec, ale viem, že keby sme hrali takýmto tempom, tak tréner na nás kričí na celú halu:"ak sa okamžite nezobudíte, tak budete po zápase behať pol hodiny okolo telocvične, plus 50 sklápačiek!!!"
Takže bieli a červení, skúste niečo zahrať...aspoň pre potešenie očí fanúšikov, ak už nie pre túto krajinu. Lebo skúsim prepnúť na Tisíc a jedno zatmenie, prípadne na Mackov s Cibuľkom.
Gooooooooooooool...práve ste dali prvý gól, keď som vás verejne ohovorila :))
