Rád by som sa dnes podelil o svoju skúsenosť z nedávneho súdneho konania ohľadom zvýšenia výživného.
Hneď na úvod musím napísať, že výživné beriem ako samozrejmú vec, pokiaľ jeden z rodičov má zverené deti do výchovy a zabezpečuje deťom "nový domov", veci spojené so školou, krúžkami atď. Je tiež logické, že deti majú s vekom zvýšené nároky na svoj život a tak aj zvýšenie výživného považujem za opodstatnené.
Ako v minulosti aj dnes platím, tak ako mi bolo súdom určené. Dokonca som platil istý čas nad rámec stanoveného výživného a tiež v čase, keď moje deti ešte pociťovali potrebu byť s otcom, tak som sa im snažil zabezpečiť dostatok aj materiálnych vecí.
Pokúsim sa teraz popísať aká je teória a aká je prax v rámci určenia výživného – teda aspoň v mojom prípade.
Najskôr trochu teórie:
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. (oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a podobne).
Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov.
Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napríklad kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. Takéto určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa.
Poznámka: Poslednú vetu si dovolím dať do pozornosti.
A teraz trošku reality:
Moja exmanželka požiadala o zvýšenie výživného po viacerých rokoch. Je to v poriadku, nenamietam voči výživnému ako takému, keby tam nebolo „niekoľko“ drobných ale...
Nebudem uvádzať konkrétne hodnoty v číslach, ale v percentách, aby som náhodou neprekročil nejakú pomyselnú hranicu a nevystavil sa tak prípadným nepríjemnostiam. Pre upresnenie, príjem matky bol v čase podania návrhu podobný ako môj. Dnes je podstatne vyšší, ale to nie je v tejto chvíli to najdôležitejšie.
Ako som spomenul na deti som platil vždy a pravidelne. V septembri 2015 podala moja exmanželka - matky našich detí, návrh na zvýšenie výživného. Návrh predstavuje zvýšenie o 150% oproti terajšiemu. Je pravda, môj príjem vzrástol o 40% v porovnaní s posledným určením výšky výživného - teda rovnaký ako exmanželky. Je pravda ale aj to, že mám novú rodinu. Partnerku na rodičovskej dovolenke s príjmom 203,20 Eur. Rodinné prídavky na nášho 2,5 ročného syna sú v sume 23,52 Eur. A je dôležité spomenúť, že životné minimum je stanovené na 198,09 Eur. Týchto pár čísiel musím uviesť, pretože sa k nim ešte raz vrátim.
V návrhu matky okrem iných vecí je niekoľko skutočných „bonbónikov“. Napríklad, že mesačné náklady na dve deti - 12 a 14 ročné, pre ktoré ja, ako otec, ani vlastne neexistujem, sú vyššie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Teda viac, ako zarába väčšina bežných ľudí na Slovensku. Samozrejme, je to možné a pokiaľ je tomu tak, mal by som sa adekvátne na ich životnej úrovni podieľať. Problém nastáva vtedy, keď sa bližšie pozriem na náklady detí - som predsa „lakomec“ a deťom dopriať nechcem...
Z návrhu sa dozvedám, že jedno z detí chodí do „výberovej triedy“, čo zvyšuje náklady na štúdium a tiež, že sa moja ratolesť zúčastňuje rôznych vedomostných podujatí, kde reprezentuje svoju školu. Na žiadosť adresovanú škole, ktorú navštevuje som však dostal odpoveď, že výberové triedy u nich vôbec nie sú a súčasne sa dozvedám, že v danom roku reprezentovalo moje dieťa školu v krajskom kole biologickej olympiády.
A to najlepšie na záver. Podľa vyjadrenia matky, ktoré je v súdnom spise a na základe ktorého žiada zvýšiť výživné, sú školské náklady 5x vyššie, ako skutočné, ktoré mi potvrdili v danej škole. Zrejme malá chybička v základných matematických úkonoch, alebo... Cielená lož s jasne daným kontextom.
Moje druhé dieťa má náklady na školu a školské potreby podľa matky 10x vyššie ako mi potvrdila ZŠ. Zradná matematika... Zrejme opäť „len“ chybný výpočet.
Tu by som mohol ešte spomenúť náklady na ďalšie dve aktivity, ktoré sú v podaní matky niekoľkonásobne vyššie ako skutočné a sú veľmi ľahko overiteľné.
A nemôžem nespomenúť ešte jednu veľmi podstatnú vec. Pri pojednávaní, ktoré bolo začiatkom roku 2016 (žiadosť podaná na súd 9/2015), matka ako dôkaz o vynaložených prostriedkoch na deti, predložila súdu pokladničné bloky za nákup oblečenia, športových potrieb a podobne. Na prvý pohľad je všetko v poriadku. Keď som sa však pozrel na dané bločky bližšie, rýchlo mi „svitlo“. Množstvo bločkov bolo s dátumom po 9/2015 teda až po čase, kedy podávala žiadosť na zvýšenie výživného resp. s predvianočnym dátumom. A ako „čerešničku na torte“ by som uviedol, že moje deti podľa týchto dokladov nosia veci veľkosti „S“ až „XXL“. No čo, rastú ako z vody. V priebehu mesiaca aj o dve konfekčné čísla...
Tu by som dnes ukončil tento nezáživný blog a dovolil by som si pokračovať o pár dní. Myslím, že popísať priebeh súdneho konania bude väčšia „zábava“. Okrem iného aj to, ako sa súd vyporiadal s niektorými skutočnosťami, ktoré spomínam vyššie. Mimochodom, je zaujímavé vyhotoviť si audiozáznam z pojednávania a následne si ho prehrať. Je to zaujímavá skúsenosť. Napríklad vtedy, keď sudkyňa počas výpočtu výšky výživného, v čase, keď obe zúčastnené strany sú mimo súdnej siene, pozabudne na malú elektronickú vec, ktorá je dostatočne citlivá na zachytenie zvukov v miestnosti, v ktorej sa celá takáto fraška koná, prestanete si robiť ilúzie o súdoch, sudcoch, kuratele, pravde, korektnosti a všetkému, čo je s tým spojené.