Tento príbeh je vymyslený takmer celý od začiatku až do konca. Akákoľvek podobnosť osôb a udalostí v ňom je určite celkom náhodná.
Dnes som chcel uverejniť ďalší blog, ktorý sa mal venovať spomínanej DSSke a bossovi tejto organizácie dôstojnému pánovi T v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktoré vlastnia, využívajú a v konečnom dôsledku až zneužívajú. Mám ho celý pripravený a myslím si, že je celkom zaujímavý, ale...
Nakoľko som sa dostal k ďalším závažným informáciám, ktoré úzko súvisia s minulotýždňovým blogom, pridám ich v dnešnej – druhej časti, ako voľné pokračovanie predchádzajúceho článku a zrejme pridám ešte ďalší k rovnakej téme o nejaký týždeň neskôr.
Podstatná časť toho minulého bola venovaná tomu ako sa dá tunelovať štát či štátna inštitúcia, ktorá zrejme nemá ani poňatia, ako dotuje podvodníka v sutane, ktorý je ako cudzopasník či lepšie napísané parazit prisatý na erárne peniaze a peniaze klientov, o ktorých sa stará „s božou láskou“ ako sám tvrdí a rád prezentuje.
Tak skúsim postupne a veľmi, veľmi zrozumiteľne. Musím sa teda vrátiť k niektorým, už v minulosti popísaným skutočnostiam.
Táto DSSka spravuje dva kaštiele v rôznych častiach Slovenska. Žijú v nich klienti v počte +/- 40 osôb a všetci sú zrejme invalidní dôchodci. Čiastoční alebo na plnom invalidnom dôchodku. Títo klienti sú v nich podľa zmluvy formou týždenného či celoročného pobytu. Je to podstatná informácia a vrátim sa k nej až v ďalšom blogu. Dozviete sa, prečo je tomu tak. Dôvod je prostý. Ako inak, samozrejme finančný, ale o tom až neskôr. Teraz len veľmi stručne. V jednom z týchto zariadení sú všetci klienti vedení v týždennej forme pobytu. V tom druhom, je to kombinácia oboch.
Týždenná forma pobytu znamená, že klient je v zariadení od pondelka do piatka. Na víkend by sa mali vrátiť k svojej rodine, známym a podobne. Veď treba aby sa im venoval aj niekto iný, ako dôstojný pán T so svojou družinou. Je to vznešená myšlienka a treba si ju považovať. Lenže ja nepíšem o nejakej DSSke a o nejakom dobromyseľnom kňazovi. Píšem práve o tej DSSke a práve tomto pátrovi, ktorí klientov oberú aj o posledné nohavice a ešte si nechajú za to aj poďakovať. Takže, o čo teda vlastne ide? O....peniaze, samozrejme! Tie sú prvoradé, všetko ostatné je podružné. K tomu aby ich ctihodný páter mal a stále viac a viac, potrebuje svoje dojné kravy, zlatonosné sliepky alebo len božie ovečky – nazvite týchto klientov ako len chcete a nehľadajte na ich pomenovaní nič hanlivé, prosím.
Nuž, klienti v tomto kaštieli sa venujú bežným pracovným činnostiam. Bežne sa to nazýva terapia prácou. Pozor, tu to ale nie je výroba nejakých spomienkových, ručne robených predmetov pri ezoterickej hudbe. Nie, nie. Táto terapia zahŕňa prácu na poli, starostlivosť o hovädzí dobytok či prasiatka. Tiež upratovanie, pomoc pri domácich prácach a tak podobne. Pred nedávnom bolo v kaštieli cca 10 klientov. Samozrejme všetci sú poberatelia nejakej tej sociálnej dávky alebo sú čiastoční či plní invalidi. Každopádne celá táto zostava chlapcov je zamestnaná v chránenej dielni na plný úväzok, teda 8 hodín denne. Kľudne ich činnosť môžte považovať za terapiu prácou, ak chcete, ale s terapiou to nemá aleže vôbec nič spoločné. Veď podobnú pracovnú terapiu má každý bežne pracujúci človek. Dostáva za svoju prácu mzdu a takto zarobené peniaze v konečnom dôsledku investuje do svojho bytia a žitia. S prižmúrením oboch očí, zeleným zákalom a istým stupňom opitosti, by sa to dalo vnímať aj u týchto klientov.
A keďže na čele tohto zariadenia máme dobrodinca týchto klientov a takmer svätého muža, dôstojného pána T a jeho čarovanie so všetkým, čo sa týka peňazí, môžem s kľudným svedomím napísať, že sa treba na veci dívať celkom inou optikou.
Spomeniem, že na tejto scéne je isté občianske združenie Dobrá rodina – jeho názov je v skutočnosti trochu iný. Je to podľa mňa len práčka peňazí pre dôstojného pána T. Ale ako to býva u tohto človeka zvykom, on na špinavú prácu má svojich verných. Menovite Doda – predsedu toho o.z., klienta DSS, invalidného dôchodcu. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa jedná o osobu s mentálnou retardáciou stredného stupňa. Teda aspoň papierovo. Tento Dodo robí mnoho špinavej nadpráce. Verím, že v dobrej viere, ale pri človeku ako je dôstojný pán T je otázka, čo znamená dobrá viera a to Dodova mentálna kapacita určite nemá šancu posúdiť.
Predstavte si, že tento Dodo - oficiálne osoba s mentálnou kapacitou 6 až 9 ročného dieťaťa a IQ 49 - 35, si vyžaduje 12 hodinovú starostlivosť počas bežného dňa, aby mohol vôbec ako tak fungovať. Aby ráno vstal, umyl si zuby, naraňajkoval sa, vzal si svoje lieky, obliekol sa a potom začal úradovať. Veď je predseda. A keď doúraduje, opäť sa zrejme s pomocou personálu potrebuje najesť, urobiť si večernú hygienu a zrejme mu zamestnanci večer čítajú nejakú ľahkú literatúru, alebo s ním listujú leporelo. Zrejme aj počas úradovania však potrebuje pomoc inej osoby. Veď človek s takýmto postihnutím nemôže asi fungovať samostatne. Alebo môže? Veď on je predseda o.z., kde sa stará o majetok, ktorého aktíva sú viac ako 830.000 Eur a výnosy tohto o.z. sú za posledné 3 roky cca 181.000 Eur. To sú informácie verejne dostupné z účtovných závierok, len pre upresnenie. Dodo je teda gazda ako sa patrí.
Takéhoto šikovného invalidného dôchodcu s mentálnym postihnutím stredného stupňa, by si mal zadovážiť každý podnikateľ, ktorý sa chce stať úspešným. Žiaľ, tento už pracuje pre dôstojného pána T a ten ho využíva k obrazu svojmu. Mimochodom, Dodo, ako som vyššie spomenul s mentálnou kapacitou 6 až 9 ročného dieťaťa, je na tom mentálne tak zle, že dokázal zakúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku pre svoje o.z. a má na svoje meno vedený aj účet v istej chorvátskej banke. A keď treba aby Dodo zostal týždeň či dva sám v tejto vile, tak to dokáže bez väčších problémov. Nakúpi si, navarí, oblečie sa podľa počasia a ani si zrejme neuvedomí, že jeho VI. stupeň odkázanosti sa pri Jadranskom mori zázračne posunie celkom iným smerom, akoby mnohí očakávali a jeho zdravotný stav sa až neuveriteľne zlepší. Akurát neviem, kto mu v tom čase robí tú viac ako 12 hodinovú podporu, ktorú potrebuje, nakoľko dôstojný pán T resp. DSSka, ktorej šéfuje, poberá za jeho postihnutie slušnú 875 Eurovú rentu.
Sú ľudia, ktorí majú stredoškolské či vysokoškolské vzdelanie, ale v úspešnosti vedenia niečoho, ako je občianske združenie nesiahajú Dodovi ani po členky dôstojného pána T.
Ale to som trošičku odskočil. Dodo je totiž v tom druhom kaštieli a nestará sa o kravičky a prasiatka. On sa musí postarať o získané financie a nemá čas na iné hlúposti.
A teraz späť ku klientom spomínaných o čosi vyššie. Všetci členovia tejto komunity a v tomto zariadení sú akousi zhodou náhod zaradení do V. až VI. stupňa odkázanosti. V preklade to znamená okrem iného, že dôstojný pán T či DSSka zinkasuje za týchto klientov, ktorí sú na tom zdravotne veľmi zle – pretože sa pravdepodobne jedná o osoby s mentálnou retardáciu stredného stupňa z erárneho, 825 Eur na mesiac a to na každého z nich. Slušný obnos peňazí, keď si spomeniete na to, že každý z týchto klientov odpracuje v chránenej dielni plný pracovný úväzok. Každopádne niečo mi tu stále akosi nesedí.
Len pre upresnenie čo to vlastne znamená takéto postihnutie:
Stredná mentálna retardáciu (IQ 49 – 35) – postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 – 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Ľuďom so strednou mentálnou retardáciou sa len zriedkakedy podarí žiť samostatne.
Títo klienti s takýmto postihnutím, ktorí si vyžadujú minimálne 12 hodinovú starostlivosť inej osoby, pracujú v chránenej dielni, kde sa starajú o dobytok, alebo pracujú na poli a to ďalších 8 hodín...? Ako sa dá toto všetko stihnúť? Myslím si, že by to mohlo byť tak, že keď máte v sebe zakódovaný pud chamtivosti a ste latentný podvodník a zlodej a máte vo svojom okolí nejaké spriaznené osoby, ktoré dokážu „nezištne" pomôcť, nie je čo riešiť a dá sa aj nemožné. Euráče sa začnú hrnúť a stačí len natiahnuť svoje nenásytné a chamtivé paprče. A kto je za tým všetkým? Samozrejme dôstojný pán T. A komu to celé prináša nejaký benefit? Klientom celkom určite nie.
Ale poďme ďalej.
Toto totiž nie je ani zďaleka všetko. O peniaze, ktoré si klienti takto zarobia sa treba samozrejme aj patrične postarať. To má pod palcom už spomínaný Dodo – predseda o.z. a nejaký notár, ktorí zorganizujú spoločne s dôstojným pánom T raz ročne spoločné stretnutie klientov. Ale pozor, nie len tých spomínaných z tohto kaštieľa, ale všetkých zamestnaných v chránenej dielni z oboch zariadení. Nejedná sa o posedenie pri obložených chlebíčkoch, káve a počúvaní veselých pesničiek. Na tomto stretnutí si tých +/- 40 klientov predpokladám jednohlasne schváli členský poplatok do tohto občianskeho združenia Dobrá rodina. Je taký, napíšem skôr „symbolický". Len 1.200 Eur na jeden rok. Za to by si možno zaplatili klienti aj poplatok do golfového klubu, ale tam by asi nemali také možnosti na sebarealizáciu a potrebovali by aj golfovú výbavu. To by boli vyhodené peniaze. Stačia im šikovné ruky na celkom iné činnosti a dobrosrdečnosť človeka, ktorý sa o ich peniažky postará inak, ako márnotratným rozhadzovaním.
A čo sa týka tohto združenia, pridám ešte niekoľko údajov pre lepšiu informáciu. Z účtovnej závierky sa dozviete, že v roku 2023 toto o.z. prijalo príspevky vo výške viac ako 56.000 Eur a jej hospodárenie skončilo s viac ako 38.000 Eur kladným výsledkom. Good job Dodo! Mal by som asi začať premýšľať nad nejakým občianskym združením. Niekde asi robím chybu, že nie som taký úspešný. Inšpirácia by už bola...
Len na pripomenutie Dodo je zrejme len „biely koník“ a ten kto ťahá za šnúrky je niekto celkom iný...asi netreba písať, či...?
Ak si myslíte, že toto je už skutočne všetko, tak ste na omyle.
Priložím najskôr niečo, čo pochopí len ten, kto pozná dôstojného pána T trochu inak, ako sa on sám prezentuje.
Predstavte si, že táto DSSka má okrem chránenej dielne aj asistentov, ktorí dohliadajú na prácu týchto klientov. Títo asistenti sú všetci či takmer všetci zamestnanci spomínanej DSSky, na ktorých dôstojný pán T opäť získava finančné prostriedky zo štátnej kasy. Povedzme do 1.000 Eur na hlavu a mesiac. Podotýkam, že všetci klienti DSS sú osoby s veľkou pravdepodobnosťou s mentálnou retardáciu stredného stupňa, ak nie ešte s ťažším postihnutím. Samozrejme na papieri. Je teda logické, že potrebujú pomoc iných - už spomínaných asistentov. V tomto zariadení je aj klient, ktorý poberá síce invalidný dôchodok a je zaradený s určitosťou minimálne v V. stupni odkázanosti – teda môže byť na tom zdravotne zrejme o niečo lepšie, ako iní klienti, ale nemusí. Nepotrebuje možno starostlivosť a pomoc inej osoby nad 12 hodín denne, ale „len“ 8 - 12 hodín.
Tento klient však robí aj v chránenej dielni. Nie však ako zamestnanec, ale podľa informácii z niekoľkých zdrojov, ako asistent pre ďalších klientov v tejto DSSke.
Nepripadá vám zvláštne, že práve on robí asistenta iným klientom zariadenia. Je predsa odkázaný na pomoc iných osôb možno aj viac ako 12 hodín a stíha robiť asistenta osobám, ktoré potrebujú rovnako starostlivosť aj viac ako 12 hodín denne? Upsss, tomu akosi nerozumiem.
Samozrejme ako asistent poberá za to patričnú odmenu. To je v poriadku, absolútne nie je čo namietať. Ale ako toto môže osoba s takýmto postihnutím vôbec stíhať...?
A je tu naviac ešte ďalšia zvláštna vec. Tento asistent je vraj veľmi šikovný, čo páter vie rovnako veľmi dobre využiť. Takže pri poľnohospodárskych prácach napríklad jazdí traktorom. Neviem, či má vodičský preukaz, ale podľa informácií je určite zručný napriek svojmu postihnutiu. Tomuto sa hovorí integrácia do spoločnosti, ako z veľkej učebnice. Dospelého muža s mentálnou výbavou dieťaťa nechať robiť traktoristu. To je iný prístup k zdravotne znevýhodnenej osobe.
V tejto chvíli chcem načrtnúť aj dej budúceho blogu, pretože úzko súvisí s tým dnešným. Ako som v úvode spomenul bude o tom, že klienti sú v zariadeniach formou týždenného, alebo celoročného pobytu. Okrem Doda - predsedu, sú v zariadení aj ďalší - minimálne dvaja klienti zaradení do stupňa odkázanosti VI. A títo klienti s týždennou formou pobytu, čuduj sa svete, na víkendy chodia do svojich „vlastných" rodinných domčekov v okolí spomínanej DSSky. O týchto domčekoch ešte napíšem v ďalšom blogu. Zaujímavé na tom celom je, že pokiaľ počas pracovných dní sú títo klienti, ktorí sú zaradení do VI. stupňa odkázanosti - a teda zamestnanci DSS im poskytujú viac ako 12 hodinovú dennú starostlivosť, počas víkendu sa dostanú zrejme do celkom iného stupňa odkázanosti. Sú samostatní a starajú sa len sami o seba. To je zázrak! Dôstojný pán T je neobyčajný jedinec. Je to nielen kňaz, podvodník, defraudant, ale dokonca zrejme aj liečiteľ v jednej osobe. Zvyšní klienti z tohto zariadenia v piatok menia svoje miesto pobytu taktiež. Akurát sa presunú z jedného kaštieľa do toho druhého, kde strávia víkend, aby sa nasledujúci týždeň vrátili naspäť. Pýtate sa prečo...? Pretože tunel a pretože čo iné ako peniaze. Ale o tom až nabudúce. Good job, reverend father!
Keďže Adam pozná napr. Tibora už viac ako 30 rokov, niekoľkokrát sa snažil vyhodnotiť na základe tohto poznania, do akého stupňa odkázanosti by Tibor mohol patriť. Skúsil ho skutočne podceniť vo všetkých činnostiach. Nuž, ak by chcel byť až subjektívne neobjektívny, tak jeho odkázanosť by bola niekde medzi stupňom II až IV. Ale VI. stupeň je iná vata, iné peniažky.
A aby toho nebolo dnes málo, ešte pridám ďalšiu absurdnosť celého tohto podvodu. Každý klient v oboch zariadeniach – je ich cca 40, na ktorého dôstojný pán T ako šéf DSS, poberá dávku v odkázanosti. Teda až 825 Eur mesačne. A každý klient platí tomuto zariadeniu podľa ich cenníka okrem ceny za ubytovanie, stravu, pranie či žehlenie aj ďalší poplatok s názvom „Cena za odborné činnosti". Je vo výške 120 Eur mesačne. A čo myslíte, prečo takýto poplatok títo klienti platia? Pretože im „niekto" šikovný zariadil VI. stupeň odkázanosti. A tak si musia za túto vymoženosť priplatiť zo svojej zarobenej mzdy, či svojho dôchodku. A komu ho platia? No samozrejme prispievajú do kasičky ctihodného pátra resp. DSSky, nakoľko im zamestnanci „poskytujú" viac ako 12 hodinovú pomoc v obslužných činnostiach. Písať o tom, že mnohí z nich by podľa všetkého mali patriť do stupňa odkázanosti II., III. možno IV. ani netreba. To je holý fakt. Ale to by neboli „lóve“ pre ctihodného pátra na jeho pánske huncútstva. Toto je biznis plán, aký len tak niekde nenájdete. Podojiť každého ako sa len dá. Či už je to štát alebo klient. A ešte sa tváriť ako spasiteľ.
Patrí sa asi napísať malý sumár toho, čo som popísal vyššie. Za cca 40 klientov, ktorí bývajú v oboch zariadeniach, zinkasuje dôstojný pán T ako riaditeľ zariadení každý mesiac cca 33.000 Eur zo štátneho a nejakých 4.800 Eur od samotných klientov. Tak ešte to zrátať za 12 mesiacov a zistíte, že DSSka zinkasuje od štátu takmer 400.000 Eur a od klientov ďalších 57.000 Eur. Good job, reverend father!
Drvivú väčšinu týchto peňazí by veľmi pravdepodobne nemal dostať, pretože z môjho pohľadu je všetko o čom som písal cielený a premyslený podvod. Určite sú klienti, ktorých zaradenie do VI. stupňa odkázanosti je v poriadku. O tom niet pochýb. Otázka je, či by ste ich napočítali na prstoch jednej ruky alebo až dvoch.
V tejto chvíli, by si mohli a mali kompetentní ponamáhať svoju šedú kôru mozgovú a zamyslieť sa, či takto má fungovať nejaká DSSka. Tak šup, šup VUCka, MPSVR, Inšpekcia v sociálnych veciach či Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Pani JUDr. Stavrovská, vy až potom prosím, keď vyčistíte svoju inštitúciu od škodnej, ktorú tam máte.
A som takmer na konci dnešného blogu. Ten budúci bude zrejme pokračovaním tohto dnešného a ďalší už povenujem majetku tejto komunity a občianskeho združenia, ktorému „šéfuje“ Dodo – predseda. Teda pokiaľ sa nedozviem ďalšie iné zvrátenosti, o ktorých by som napísal skôr.
PS: Pokiaľ by ma chcel niekto kontaktovať - bývalí či terajší zamestnanci DSS, klienti, rodinní príslušníci a podobne, môžte tak urobiť aj anonymne na mailovej adrese „bojujemzaklientadss@gmail.com".
Ďakujem.
