Tento príbeh je vymyslený takmer celý od začiatku až do konca. Akákoľvek podobnosť osôb a udalostí v ňom je určite celkom náhodná.
Dnes by som rád začal trochu netradične. Rád by som spomenul aktuálnu vec minulých dní v súvislosti s posledným blogom.
Deň po zverejnení toho posledného, sa do diskusie pod ním pridal nejaký anonymný diskutujúci „2764255“. Uvádza vo svojom príspevku, že tieto blogy okrem iného „nie su nicim inym iba zmesou klamstiev, prekrutenych faktov a nehorazneho osocovania a ohovarania“. Nebudem ho tu citovať celý, nakoniec môže si ho prečítať každý, kto má záujem. Podotkol by som len, že tento diskutujúci si dal dosť námahy na to, aby rovnaký príspevok pridal pod každý z týchto blogov, týkajúcich sa nemenovanej DSSky. Škoda, že neuviedol aj svoje skutočné meno. Ten „rukopis“ je mi dôverne známy a dal by som ruku dôstojného pána T do ohňa, že sa nemýlim ak napíšem, že by jeho ruka vyviazla z toho ohňa bez akejkoľvek ujmy. Dotyčná osoba ma vyzýva o.i. na to, aby som zverejnil o akú DSS sa jedná a tiež, aby som uviedol aj dokumenty, ktoré sú uvedené na stránke istej DSS, o ktorých má on vedomosť a sú z dielne Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Dotyčného anonymného diskutujúceho som požiadal, aby ich zverejnil on sám. Môže ich napríklad aj v diskusii pod týmto blogom. Zrejme tieto články stotožnil s nejakou konkrétnou DSSkou alebo jej riaditeľom a chcel by čitateľom prezradiť o koho sa jedná a kto je tak nehorázne ohováraný a osočovaný. Nemôžem mu v tom brániť, je to len a len jeho voľba a rád sa tiež dozviem koho sa tento fiktívny príbeh týka a verím, že aj mnohí čitatelia by sa potešili podobnej informácii.
Priznám sa, že najviac ma zaujala pasáž, ktorú mi venoval dotyčný diskutujúci záverom: "Notorické klamanie je prekrúcanie skutočností za účelom osobného profitovania, v dôsledku čoho druhej osobe ubližujeme, priťažujeme jej, alebo inak ju znevýhodňujeme. Klamaním sa snažíme docieliť, aby sa veci diali podľa našich predstáv, pričom máme tendenciu a snahu situáciu ovládať, mať nad ňou moc. Zmyslom lži je manipulácia a zavádzanie. Motívom je určitý druh zisku, výhody, ocenenia, zdôraznenia kvality našej osobnosti, našich zámerov a záujmov". (autor Grajciar, 2012)
Lepšie by som nedokázal popísať dôstojného pána T. Otázka je, či ho osobne poznal aj pán Grajciar pred rokom 2012, keď zrejme písal svoju publikáciu. Je to skutočne skvelá charakteristika hlavného hrdinu. O tom by mohli veľa rozprávať najmä bývalí zamestnanci či klienti tohto zariadenia.
Za povšimnutie stojí tiež, že pod každým z týchto jeho diskusných príspevkov pod jednotlivými článkami sú nejaké „hore palčeky“. Je možné, že niektorí zamestnanci či inak spriaznené osoby to cítia rovnako ako on a tak sa im jeho reakcia páči. Každopádne, bolo by vhodné požiadať aj ostatných zamestnancov a klientov, zapojiť sa tejto aktivity a vyjadriť mu podporu aspoň touto formou, nech to má väčšiu váhu.
Pokiaľ má tento diskutujúci informácie o tých prekrútených faktoch, osočovaní a ohováraní, môže mi ich konkrétne napísať na mailovú adresu bojujemzaklientadss@gmail.com a ja sa pokúsim, dať ich do súladu s reálnou skutočnosťou a vyjadriť sa k nim. Rád tomu venujem jeden z nasledujúcich článkov.
A tiež by som rád upriamil pozornosť v tejto súvislosti aj na druhého diskutujúceho „2763940" - možno nejakého pána Končála. Ten sa registroval v rovnaký deň ako už spomínaný pán „2764255“ a zaujímala ho najmä informácia o akú DSSku sa jedná. Je milé, že sa ľudia zaujímajú o podobné veci, zaregistrujú sa a predplatia si denník SME, aby mohli diskutovať len na túto tému. Veľmi si vážim takýto záujem. Veď, každého osobná vec samozrejme.
A keďže som identifikovaný, ale zatiaľ neusvedčený „klamár, ktorý nehorázne osočuje a ohovára", budem v tom aj naďalej pokračovať.
Na tomto mieste musím upresniť jednu vec, o ktorej som v minulosti písal. Uviedol som informáciu, že táto DSSka zrejme okráda Tibora či iných klientov aj na tom, že im účtuje nesprávne poplatky za ubytovanie. Mohol som sa v určitých detailoch mýliť. Nie však úmyselne a nie až tak celkom. Keďže Adamovi nedávali zmysel poplatky, ktoré Tibor platil za svoj pobyt v tomto zariadení, mal som v tom čase dôvodné podozrenie, že tomu tak je. A to aj vzhľadom k tomu, že som nemal informácie o stupni odkázanosti, v ktorom Tibor je. Ani vo sne by mi nenapadlo, že táto DSSka na Tibora poberá príspevok, ktorý je pre tento rok vo výške 825 Eur a Tibor si pripláca naviac 120 Eur ako cenu za odborné činnosti.
Uvádzam časť Adamovej komunikácie, ktorú mám k dispozícii s DSSkou zo dňa 30.4.2023:
V akom stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je Tibor zaradený?
- klienti sú zaradení do stupňa odkázanosti príslušným posudkom;
Mesačne Tibor uhrádzal v roku 2022 sumu za poskytovanie ubytovania, stravy a ostatných služieb v výške 447,21 Eur resp. 442,30 Eur. V roku 2023 je táto suma 451,67 Eur. Cena za stravu je pre neho 5,91 Eur/deň, za upratovanie a ďalšie služby 90 Eur a zvyšok je za ubytovanie. Z akého dôvodu účtujete Tiborovi ubytovanie podľa aktuálneho cenníka v sume 175 Eur ako za jedno resp. dvojlôžkovú izbu, keď je dlhodobo umiestnený na 3 lôžkovej izbe, za ktorú sa podľa vášho cenníka účtuje 130 Eur?
- Vami uvádzaná skladba mesačného poplatku je nesprávna, nakoľko nevychádza z položiek Cenníka, na ktorý sa odvolávate, preto Vám nevychádza správne zaradenie používanej izby, pričom nás obviňujete, že účtujeme nesprávne jednolôžkovú izbu, čo nie je pravda;
Takže bola to nie celkom presná informácia, že ho okrádali o 45 Eur mesačne za ubytovanie. Účtovali mu 140 Eur za dvojlôžkovú izbu miesto 130 Eur za trojlôžkovú, ktorú aj reálne užíval. Teda si DSSka prilepšila len 10 Eur mesačne. To je asi v poriadku, či...?
Toľko moje prvé a verím, že posledné ospravedlnenie za nie celkom presnú informáciu v týchto blogoch.
Teraz sa pokúsim popísať detailnejšie niektoré veci z posledne zverejneného blogu. Je zaujímavé, ako táto DSSka pristupuje k svojim klientom a aké rozmanité možnosti majú takmer výlučne muži v tomto zariadení. Opäť len pripomeniem, že zrejme všetci sú minimálne v V. stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a teda ich zdravotný stav si vyžaduje pomoc inej osoby viac ako 8 hodín, presnejšie napísané viac ako 12 hodín denne. Že je to v mnohých prípadoch len bohapustý podvod ani písať nemusím. To už beriem v súvislosti s touto DSSkou ako samozrejmosť.
Ako som minule uviedol, Adam sa na základe 30 ročnej skúsenosti pokúsil už spomenutého Tibora laicky zaradiť do stupňa odkázanosti adekvátnemu jeho potrebe na pomoc inej fyzickej osoby.
Nechcem vás zahltiť množstvom informácií, myslím, že bude stačiť ak napíšem, že pokiaľ by Adam hodnotil Tibora len podľa 5tich častí z dvanástich – osobná hygiena, celkový kúpeľ, zmena polohy sedenie a státie, pohyb na schodoch, pohyb po rovine, tak by nemohol objektívne získať menej ako 50 bodov. Už v tejto chvíli by bol jeho stupeň odkázanosti IV. A to bez zvyšných siedmych hodnotiacich častí. Tam by dosiahol ďalších minimálne 35 bodov. Celkový súčet bodov by bol +/- 85 a jeho stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby by dosiahol II. až III.
Nechcem sa venovať špeciálne Tiborovi. Tento vraj patrí k akémusi priemeru v porovnaní s inými klientmi. Sú tam údajne klienti od neho intelektovo horšie aj lepšie vybavení. Každopádne odkázanosť nemusí ísť ruka v ruke s mentálnou výbavou.
Celé je to však nejako zvláštne zamotané. Keď chcete získať nejaké informácie ohľadom zaraďovanie do DSS, ochotne vám sociálny pracovník na úrade povie postup. Keď však argumentujete tým, že daný potencionálny klient DSS, nemôže byť zaradený do stupňa odkázanosti V či VI, pretože nepotrebuje takú starostlivosť, akosi sa snažia nebyť príliš konkrétny.
Nie som odborník ohľadom Zákona 448/2008 o sociálnych službách, ale veci v ňom uvedené akosi strácajú logiku, keď zákon vyžaduje pre zaradenie do DSS stupeň odkázanosti V alebo VI a definuje podľa čoho sa toto zaradenie stanoví z hľadiska zdravotného či sociálneho. Tiež by to malo byť v istom súlade. Pokiaľ niekto spĺňa stupeň odkázanosti a patril by do nižšieho stupňa ako je V. mal by zrejme byť v celkom inom zariadení. Z toho čo som nejakým spôsobom vyrozumel od kompetentných, je ideálne dať urobiť posudok tak, aby spĺňal kritériá pre zaradenie do Domova sociálnych služieb. DSSka získa klienta s dôchodkom či nejakou sociálnou dávkou a pravidelnou platbou za poskytnutie sociálnej služby. Príspevok na osobu v stupni odkázanosti V alebo VI – povedzme až 825 Eur/mesačne. Poplatok od klienta za odborné činnosti – 120 Eur/mesačne. Príspevok na asistenta pre takto zaradené osoby – 1.000 Eur mesačne. A tí šikovnejší, ktorí majú aj chránenú dielňu a občianske združenie, ako spomínaná DSSka ešte oveľa viac. Minimálne 1.200 Eur ročne ako členské príspevky a zvyšok zarobených finančných prostriedkov týchto klientov či ich veľkú časť „získa“ ako dar do tohto občianskeho združenia. A takéto peniažky potom napr. Dodo – predseda, investuje napr. do spriaznenej SROčky istej bývalej/terajšej zamestnankyne, aby sa toto o.z. stalo spoločníkom spomenutej SROčky, či za ne zakúpi nehnuteľnosť napr. vilu v Chorvátsku, kde si prídu klienti oddýchnuť. A ešte údajne aj „zinkasuje“ od nich, za tento týždňový pobyt v ich vlastnom zariadení niekoľko sto Eur. A čo taký dôstojný pán T, ktorý je s obrovskou pravdepodobnosťou strojcom tohto všetkého? Ten sa prezentuje na verejnosti ako láskavý dobrodinec, ktorý dá klientom prvé aj posledné. Lepšie by bolo napísať, že získa od klientov prvé aj posledné, ale kto by sa s takým niečim chválil okolitému svetu.
Mimochodom, táto SROčka bola založená v roku 1997 a hrdo niesla v názve práve názov spomínanej DSSky. Jedným z konateľov bol aj dôstojný pán T. Neskôr došlo k zmene názvu a konateľkou sa stala už spomínaná, rodinne spriaznená osoba s ctihodnou komunitnou sestrou M. Podľa obchodného registra je ňou dodnes. Počet zamestnancov podľa Finstatu pre rok 2024 sú celkom dve osoby. A ak správne čítam v tomto registri, tak samotná DSSka, ako spoločník, do nej v rokoch 1997 - 2010 vložila 700.000 Sk a 13.000 Eur. A čuduj sa svete, dnes je spoločníkom tejto SROčky občianske združenie Dobrá rodina, kde je predseda Dodo ako som ho už mnohokrát spomenul, ktorá do nej vložila v rokoch 2022 - 2023 cca 33.000 Eur. A to nie je všetko. Je toho viac, ale to by som doplnil až nabudúce.
No nie je ten Dodo - predseda, šikovný a podnikavý chlapec, napriek svojmu mentálnemu postihnutiu a odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín denne? Dokáže neuveriteľné veci a dokonalé investovanie je asi jeho záľubou.
Ale teraz ďalej. Ako som už v predchádzajúcom blogu spomenul, všetci klienti sú čiastoční či plní invalidi. Za zmienku v tejto súvislosti stojí spomenúť najmä jedno z týchto zariadení, kde je cca 10 klientov a všetci okrem toho, že sú invalidní dôchodci, tak sú v V. alebo VI. stupni odkázanosti. Súčasne pracujú v chránenej dielni na plný pracovný úväzok. V oficiálnej informácii o zariadení sa píše, že v súčasnosti obrábajú okolo 30 ha pôdy, kde pre svoju potrebu pestujú pšenicu, jačmeň, zemiaky, ďatelinu. Majú ovocnú a zeleninovú záhradu a skleník. Okrem toho chovajú ošípané a kravy. Rozumiem, že existuje niečo ako terapia prácou, ale takto...? To už sa dá za terapiu prácou považovať len ťažko. Pripadá mi to ako len „práca“ ale isto nie terapia. A veľmi dobre dotovaná zo štátnej kasy.
Tu žijú a v chránenej dielni pracujú klienti – invalidní dôchodci – dá sa predpokladať s mentálnym postihnutím stredného stupňa, v stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby V resp. VI. Jeden z nich je dokonca asistentom pre iných klientov a pracuje aj na traktore. Overil som si informáciu, že je vlastníkom vodičského oprávnenia, čo som v minulom blogu nevedel s určitosťou. Nie som odborník, ale je možné, aby osoba s takýmto postihnutím dokázala prejsť skúškou v autoškole? Alebo je za tým niečo celkom iné a evokuje to aj vo vás rovnako ako vo mne veľkú dávku niečoho nekalého?
Na stránke UVO (Úrad pre verejné obstarávanie) som sa dozvedel, že táto DSS si zadala v roku 2015 a 2016 zákazku na Vodičské kurzy skupiny "B, C, D, T" a tiež na Základný kurz zvárania Z E-1. Z toho dedukujem, že niektorí klienti takéto kurzy absolvovali. Viem minimálne o dvoch. Jeden z nich je už v minulosti spomínaný Tiborov brat Damián, ktorý má úspešne ukončený okrem vodičského aj kurz zvárania.
A opäť sa vrátim k už uvedenému, že celkom nerozumiem tomu, ako si takto postihnutá osoba dokáže urobiť kurz zvárania alebo vodičský preukaz. Osoba s mentálnym postihnutím a odkázaná na pomoc asistenta minimálne 12 hodín denne. Možnosti sú zrejme len dve. Jedna, že tieto skúšky získali neoprávnene a nejakým možno podvodom. Alebo oprávnene, ale potom mi akosi nesedia veci okolo ich zdravotného stavu a samozrejme stupňu odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.
Osobne sa prikláňam ku kombinácii oboch možností, akurát neviem s akou váhou pre každú z nich.
Minule som načrtol tému týkajúcu sa formy týždenného pobytu klientov v danom zariadení. Minimálne traja z nich trávia víkendy samostatne, bez pomoci iných osôb, na ktorú sú počas týždňa plne odkázaní – presnejšie aspoň na 12 hodín denne. V tomto víkendovom čase sa starajú o seba so všetkým, čo k tomu patrí. A nielen to, dokonca trávia tieto chvíle vo svojich vlastných nehnuteľnostiach, ktoré im údajne pomohlo zabezpečiť už spomínané občianske združenie Dobrá rodina, kde šéfuje Dodo – predseda. Invalidný to dôchodca s mentálnym postihnutím, zaradený rovnako v VI. stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Inak však celkom šikovný „podnikateľ“, ktorý dokázal pre občianske združenie zakúpiť dom blízko Jadranského pobrežia, neďaleko mestečka Poreč - po presnej lokalite, kde sa chodia „rekreovať“ klienti tejto DSSky, aby si užili pokojnú atmosféru Riviéry Poreč a načerpali tam veľa nových fyzických aj duševných síl, ešte pátram. Tomuto budem venovať jeden z nasledujúcich článkov.
Ale poďme späť na Slovensko. Mal som možnosť vidieť spomínané nehnuteľnosti týchto klientov - samozrejme len z exteriéru. No myslím si, že to nie je žiadne víťazstvo, teda ak opomeniem to Pyrrhovo. Moja otázka znie, prečo si niekto, ako je takýto klient, roky žijúci v komunite, zadováži nehnuteľnosť so spoločným dvorom s inou osobou, len niekoľko sto metrov od miesta svojho obvyklého pobytu počas týždňa, kde je o neho postarané. Kde má celodennú stravu a spoplatnené služby ako je upratovanie či pranie a žehlenie? Tiež, prečo túto nehnuteľnosť vlastnia v spoluvlastníctve dve osoby, ktoré sú klientmi DSS, ale sú bez nejakej rodinnej väzby? Aký je skutočný dôvod, niekomu pomôcť takouto formou a zabezpečiť mu vlastné bývanie, keď počas týždňa roky žije a pracuje v priestoroch DSS? A tie najpodstatnejšie by boli. Za akú cenu si „kupovali“ túto nehnuteľnosť, koľko, komu a za akých podmienok ju splácajú, keďže sa dá predpokladať aj nejaká tá pôžička, ktorú si zrejme museli zabezpečiť. A rovnako, komu pripadne daná nehnuteľnosť pokiaľ by ju títo klienti prestali splácať, alebo po ich dožití.
Vidím tu istú veľmi vzdialenú paralelu spred takmer 2 000 rokov, len iné miesto a iná postava. Vtedy Ježiš uzdravoval chorých. Dnes ich uzdravuje zrejme samotný dôstojný pán T, či skôr zariadenie DSS pod jeho vedením. Do neho prichádzajú klienti ako invalidní dôchodci zrejme s mentálnym postihnutím stredného stupňa - teda mentálne na úrovni 6-9 ročných detí a nutnosťou mať v ich blízkosti obslužný personál, aj na viac ako 12 hodín denne. Pobyt v tejto DSSke niektorým z nich viac či menej prinávrátil fyzické či mentálne zdravie a to do takej miery, že dnes žijú a pracujú a to celkom samostatne mimo zariadenia tejto DSS. Asi pomocou nejakej špeciálnej terapie či akoby zázrakom, vo chvíli, keď sa rozhodnú opustiť priestory spomínanej DSSky, stávajú sa samostatnými a odkázaní sú už len na seba samých. Dokonca nepotrebujú ani pomoc inej osoby. Počas tejto terapie si zvládli urobiť vodičský či zváračský preukaz a zabezpečili si napríklad vlastné domy. Haleluja!
Za pozornosť určite stojí, že minimálne traja spomenutí klienti, sa uzdravia vždy v piatok, aby mohli existovať samostatne počas víkendu. Počas víkendu postupne upadajú do stavu núdze a v pondelok sú opäť odkázaní na pomoc iných. Trvá to vždy do piatku, kedy sa znovu reštartuje ich podlomené zdravie, aby si vychutnali víkend. A tak dookola týždeň čo týždeň. Zrejme ešte neprešli komplexnou terapiou. Otázka je, či terapia akou si prešiel Marko vo Veľkom Záluží počas pobytu v psychiatrickej liečebni patrí k štandardným postupom, ako pomôcť klientom, pretože podobné zariadenia vraj vyskúšali viacerí klienti DSS. Mimochodom, ako je na tom asi dnes Marko, mesiac po jeho návrate z psychiatrickej liečebne? Zaujíma sa o to taký Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím? Ale veď koho by nejaký klient bez rodiny v tejto komunite zaujímal? Stačilo ho doteraz poriadne využiť pri práci v chránenej dielni - teda terapia prácou sa tomu s noblesou hovorí a ešte sa na ňom nabaliť formou rôznych finančných injekcií zo štátneho. Čo bude s ním ďalej? Keď sa dostane do nejakého akože normálu, bude zrejme opäť pátrovým nevoľníkom. Ak nie, tak... To si nechcem ani vo sne predstaviť.
Dnešný blog ukončím konštatovaním, že osobne nemám problém s tým, pozrieť sa na seba do zrkadla. Niektoré osoby by toto robiť však určite nemali, aby sa im nestalo, že si to zrkadlo pred nimi ešte aj odpľuje, prípadne opľuje aj ich.
PS: Pokiaľ by ma chcel niekto kontaktovať - bývalí či terajší zamestnanci DSS, klienti, rodinní príslušníci a podobne, môžte tak urobiť aj anonymne na mailovej adrese „bojujemzaklientadss@gmail.com". Nezverejním nič bez vášho súhlasu a samozrejme všetko zverejnené bude so zachovaním vašej anonymity.
