Pred pár dňami som sa úplnou náhodou dostal k niečomu, čo sa nedá pomenovať inak ako „rozprávkou“. Túto rozprávku nájdete na stránke Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorému šéfuje viackrát spomínaná JUDr. Stavrovská a zamestnáva množstvo personálu. Žiaľ, mnohí z týchto zamestnancov sú podľa môjho názoru len nekompetentné podržtašky, bez záujmu o objektívne prešetrovanie vecí, týkajúcich sa klientov istého Domova sociálnych služieb a praktík, ktoré sa v ňom dejú a sú chlebom každodenným pre týchto klientov. Alebo to môžu byť aj zamestnanci „správne“ motivovaní vidieť veci veľmi rozmazanou a zahmlenou optikou. A ako som písal v niektorom z predchádzajúcich blogov, údajne tam pôsobí osoba s právnickým vzdelaním, ktorej úlohou je pozametať všetku špinu z tejto DDSky pod koberec.
Tento príbeh - vlastne rozprávka je dostupná v plnom znení na stránke spomínaného úradu a uvádzam ho v tomto blogu práve teraz. Pokiaľ si chcete ušetriť čas zbytočným čítaním, kľudne vynechajte nasledujúcu pasáž a pokračujte až o(u)praveneou verziou, kde som si dovolil tú pôvodnú doplniť textom s "tučným písmom".
„Kde je hranica medzi rozhodovaním za klienta v zariadení sociálnych služieb a jeho podporou pri rozhodovaní?
V zariadeniach sociálnych služieb sa v dôsledku legislatívnych zmien znižuje počet klientov, ktorí boli v minulosti pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Od roku 2016 už totiž nie je možné človeka úplne pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, ale len obmedziť ho v spôsobilosti na (vybrané) právne úkony. Zvyšujúci sa počet klientov spôsobilých na niektoré právne úkony, resp. plne spôsobilých na právne úkony predstavuje pre zariadenia sociálnych služieb aj prirodzené zvyšovanie nárokov na poskytovanie podpory klientom pri ich rozhodovaní sa v rôznych oblastiach života. V súvislosti s tým však môžu vznikať rôzne pochybnosti, či bola podpora skutočne poskytnutá tak, že sledovala výlučne záujem klienta. Nie každá pochybnosť je pritom opodstatnená – každú však treba zodpovedne a objektívne preveriť. Aj to je úloha pre náš úrad.
Pán Martin je mladý, 34-ročný muž s mentálnym postihnutím. Vyrastal v detskom domove a od dosiahnutia plnoletosti žije v DSS. Nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, v zariadení sa cíti dobre, je spokojný, zariadenie mu podľa svojich možností zabezpečilo pracovné uplatnenie prostredníctvom projektov na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Kontakt v rámci svojej rodiny udržiava iba s bratom. Od detstva chodil z detského domova na víkendové a prázdninové pobyty ku svojej známej – pani Márii, ktorá je dnes už staršia pani, a ktorú aj v súčasnosti naďalej navštevuje. Navštevoval ju ešte v tomto čase.
S ohľadom na svoje mentálne schopnosti potrebuje značnú mieru podpory, napríklad pri nakladaní s finančnými prostriedkami, reálne nedokáže obsluhovať aplikácie ako internet banking, bez podpory nedokáže vybrať finančné prostriedky z bankomatu. Príjmom pána Martina je invalidný dôchodok, ktorého výška je blízka výške úhrady za poskytovanie sociálnej služby, avšak zariadenie sa mu prostredníctvom rôznych projektov snažilo zabezpečiť aj prácu, za ktorú dostával mzdu.
Rodinný príslušník pani Márie však spochybnil postup zariadenia sociálnych služieb. Predložil mi výpisy z osobných bankových účtov, pričom uviedol, že pán Martin nemá schopnosti samostatne vykonávať bankové operácie v takom rozsahu, aké boli na účtoch realizované.
Podávateľ podnetu vyjadril presvedčenie, že o nakladaní s finančnými prostriedkami klienta rozhoduje zariadenie a má podozrenie, že viaceré finančné operácie nie sú realizované na prospech pána Martina, ktorý je ľahko manipulovateľný. Podobne sú podľa neho ľahko manipulovateľní aj iní klienti, ktorí rovnako nedokážu správne zhodnotiť a zrealizovať finančné operácie, ktoré za nich vykonávajú zamestnanci zariadenia, a to pravdepodobne bez ich vedomia. V prípade pána Martina išlo najmä o viaceré pomerne vysoké finančné platby realizované prevodom na účet konkrétneho občianskeho združenia. Aj keď celková výška úspor na osobnom účte pána Martina naznačovala skôr úspešné spravovanie jeho finančných prostriedkov, urobila som v zariadení monitoring dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Zisťovala som okrem iného aj podrobnejšie informácie súvisiace s podnetom.
Z monitoringu vyplynulo, že viacerí (nie všetci) klienti zariadenia sú členmi občianskeho združenia, ktorého predsedom je jeden z klientov zariadenia. Členom tohto občianskeho združenia je už cca 12 rokov aj pán Martin. Najvyšší orgán občianskeho združenia tvoria všetci jeho členovia, rokovanie najvyššieho orgánu sa uskutočňuje za prítomnosti notára, pričom najvyšší orgán určuje napríklad aj výšku ročného členského poplatku. Občianske združenie za viac ako 20 rokov svojej činnosti nadobudlo viacero nehnuteľností, ktoré jeho členovia využívajú. Ide napríklad o byty v meste, v ktorých členovia občianskeho združenia trávia spoločný čas, či nedávno zakúpený rekreačný dom v Chorvátsku, kam chodia na letnú dovolenku. Z finančných prostriedkov občianskeho združenia boli zakúpené aj rôzne prístroje využívané v zariadení členmi občianskeho združenia (napr. hyperbarická komora), či vybudovanie vonkajšieho krytého bazéna s protiprúdom. Nezistili sme, že by sa z finančných prostriedkov občianskeho združenia realizovali napríklad stavebné úpravy objektov zariadenia sociálnych služieb.
Evidencia vedená v zariadení sociálnych služieb preukazovala, že zamestnanci zariadenia nerealizovali finančné operácie bez toho, aby o nich pána Martina informovali. Podľa dostupných informácií sa zamestnanci zároveň snažili zistiť záujmy a preferencie pána Martina, ktoré sa mu následne aj pokúšali pomôcť naplniť – pán Martin chcel napríklad podobný elektrický tricykel, ktorý videl u iného klienta zariadenia.
Čo o tom hovorí Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Článok 19 – Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Tento článok garantuje právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými, aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí, právo na prístup k všetkým službám, prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej.
Zistila som, že zariadenie sociálnych služieb vytvorilo pánovi Martinovi príležitosti, ktoré mu umožnili zlepšiť si jeho finančnú situáciu. Relatívne pravidelné príjmy mu následne umožňovali zúčastňovať sa na aktivitách, ktoré sú bežné pre pracujúcich ľudí, teda chodiť na dovolenky k moru, na chatu, či vlastniť dopravný prostriedok. S ohľadom na svoje zdravotné postihnutie však pán Martin potrebuje pri týchto aktivitách aj značnú mieru podpory.
Pri oboznamovaní sa s dokumentáciou vedenou v zariadení bolo zistené, že podávateľ podnetu zariadeniu oznámil skutočnosť, že spoločne s pánom Martinom nastavili nové prihlasovacie údaje k jeho osobnému účtu. Podávateľ podnetu zariadeniu oznámil, že ako disponent osobného účtu pána Martina bude zariadeniu zasielať všetky oprávnené platby a požiadal zariadenie o poskytnutie informácií k platbám.
Pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa nevzťahuje na konanie bežných fyzických osôb a neprislúcha mi hodnotiť ani výber osoby, ktorú si pán Martin na disponovanie so svojím osobným účtom našiel. Keďže však nie je obvyklé, aby disponentom k osobnému účtu bola osoba, ktorá nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k majiteľovi účtu, písomne som podávateľa podnetu upozornila, že s finančnými prostriedkami pána Martina môže disponovať iba v jeho záujme a podľa jeho pokynov.
Rovnako som písomne požiadala aj DSS, aby pánovi Martinovi ponúkol pomoc pri kontrole stavu jeho finančných prostriedkov na jeho osobnom účte a pri kontrole pohybov finančných prostriedkov na jeho osobnom účte, a to napríklad ponúknutím asistencie pri pravidelných návštevách pobočky banky alebo iným vhodným spôsobom.
Podľa mojich posledných informácií, aj keď podávateľ podnetu nie je rodinným príslušníkom pána Martina, obrátil sa koncom roku 2023 na príslušný súd s návrhom na obmedzenie pána Martina v spôsobilosti na právne úkony (vrátane nakladania s finančnými prostriedkami), pričom za opatrovníka navrhuje ustanoviť seba. V záujme ochrany práv pána Martina, vstúpime do tohto súdneho konania a budeme dohliadať na ochranu jeho práv.“
Patrilo by sa tento príbeh dať na pravú mieru a tak si dovolím doplniť ho tak, aby skutočne zodpovedal realite a bol podstatne objektívnejší ako pamflet uvedený na webovej stránke Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
„Kde je hranica medzi rozhodovaním za klienta v zariadení sociálnych služieb a jeho podporou pri rozhodovaní?
V zariadeniach sociálnych služieb sa v dôsledku legislatívnych zmien znižuje počet klientov, ktorí boli v minulosti pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Od roku 2016 už totiž nie je možné človeka úplne pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, ale len obmedziť ho v spôsobilosti na (vybrané) právne úkony. Zvyšujúci sa počet klientov spôsobilých na niektoré právne úkony, resp. plne spôsobilých na právne úkony predstavuje pre zariadenia sociálnych služieb aj prirodzené zvyšovanie nárokov na poskytovanie podpory klientom pri ich rozhodovaní sa v rôznych oblastiach života. V súvislosti s tým však môžu vznikať rôzne pochybnosti, či bola podpora skutočne poskytnutá tak, že sledovala výlučne záujem klienta. Nie každá pochybnosť je pritom opodstatnená – každú však treba zodpovedne a objektívne preveriť. Aj to je úloha pre náš úrad.
Pán Martin je mladý, 34-ročný muž s mentálnym postihnutím. Je to muž vo veku 7 až 9 ročného dieťaťa a jeho intelekt zodpovedá IQ 35 až 49. Vyrastal v detskom domove a od dosiahnutia plnoletosti žije v DSS. Nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, napriek tomu, že by rozhodne mal, nakoľko nedokáže sčítať s prechodom cez desiatku, nenapíše samostatne rozvitú vetu, ktorá by dávala aspoň minimálny význam a podpíše čokoľvek, o čo ho požiada riaditeľ tohto zariadenia - najmä však darovacie zmluvy pre spriaznené občianske združenie. Kľudne by podpísal aj darovanie svojej ľadviny, pretože ani netuší, že nejakú má. Keďže žije mimo vonkajšieho sveta a má ho možnosť porovnávať len s návštevami u pani Márie, v zariadení sa cíti dobre, je spokojný, zariadenie mu podľa svojich možností zabezpečilo pracovné uplatnenie prostredníctvom projektov na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. DSSka ho zamestnala v chránenej dielni, ktorú má zriadenú v súlade so zákonom. Kontakt v rámci svojej rodiny udržiava iba s bratom. Od detstva chodil z detského domova na víkendové a prázdninové pobyty ku svojej známej – pani Márii, ktorá je dnes už staršia pani, a ktorú aj v súčasnosti naďalej navštevuje. Vlastne už viac ako rok ju nenavštevuje, napriek tomu, že by tak rád urobil.
S ohľadom na svoje mentálne schopnosti – stredne ťažkú mentálnu retardáciu, potrebuje značnú mieru podpory, napríklad pri nakladaní s finančnými prostriedkami, reálne nedokáže obsluhovať aplikácie ako internet banking, bez podpory nedokáže vybrať finančné prostriedky z bankomatu. Napriek spomínaným skutočnostiam robil bežne prevody cez internet banking a vyberal si finančné prostriedky z bankomatu, pri ktorom ani reálne nebol. Príjmom pána Martina je invalidný dôchodok, ktorého výška je blízka výške úhrady za poskytovanie sociálnej služby, avšak zariadenie sa mu prostredníctvom rôznych projektov – teda presnejšie, prostredníctvom spomínanej chránenej dielne snažilo zabezpečiť aj prácu, za ktorú dostával mzdu a túto neskôr „daroval“ občianskemu združeniu pôsobiacemu na pôde uvedenej DSSky.
Rodinný príslušník pani Márie však spochybnil postup zariadenia sociálnych služieb. Predložil mi výpisy z osobných bankových účtov, pričom uviedol, že pán Martin nemá schopnosti samostatne vykonávať bankové operácie v takom rozsahu, aké boli na účtoch realizované.
Podávateľ podnetu vyjadril presvedčenie, že o nakladaní s finančnými prostriedkami klienta rozhoduje zariadenie a má podozrenie, že viaceré finančné operácie nie sú realizované na prospech pána Martina, ktorý je ľahko manipulovateľný. Podobne sú podľa neho ľahko manipulovateľní aj iní klienti, ktorí rovnako nedokážu správne zhodnotiť a zrealizovať finančné operácie, ktoré za nich vykonávajú zamestnanci zariadenia, a to pravdepodobne bez ich vedomia. V prípade pána Martina išlo najmä o viaceré pomerne vysoké finančné platby realizované prevodom na účet konkrétneho občianskeho združenia. Napríklad v čase od 9.12.2019 do 13.1.2020, teda počas necelých 30 dní poslal cez internet banking spomínanému občianskemu združeniu 3.240 Eur. Celkovo tomuto OZ poslal počas 4 rokov takmer 13.000 Eur. Ďalšie financie si za vyššie uvedených skutočností „vybral“ z bankomatu v celkovej hodnote cca 3.400 Eur. Aj keď celková výška úspor na osobnom účte pána Martina naznačovala skôr úspešné spravovanie jeho finančných prostriedkov - takto tomu diplomaticky hovoríme, ak má klient na účte zlomok zarobených finančných prostriedkov, urobila som v zariadení monitoring dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Zisťovala som okrem iného aj podrobnejšie informácie súvisiace s podnetom.
Z monitoringu vyplynulo, že viacerí (nie všetci, ale väčšina) klienti zariadenia sú členmi občianskeho združenia, ktorého predsedom je jeden z klientov zariadenia. Tento predseda je istý Dodo. Invalidný dôchodca so stredne ťažkým mentálnym postihnutím a teda jeho intelekt by mal byť obdobný tomu Martinovmu. Súčasne je zaradený v VI. stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. To znamená, že si vyžaduje pomoc tejto osoby na 12 a viac hodín denne pri roznych obslužných činnostiach ako napr. chodenie po schodoch, obliekanie a vyzliekanie, osobná hygiena, vyprázdňovanie tráviaceho traktu či močového mechúra, ale tiež pri stravovaní, alebo kúpaní. Napriek uvedeným nedostatkom je, však schopný viesť občianske združenie, vykonávať rôzne finančné operácie, či disponovať s účtom, na ktorom je niekoľko desiatok tisíc Eur, čo je jeho bežná pracovná náplň. Členom tohto občianskeho združenia je už cca 12 rokov aj pán Martin. Najvyšší orgán občianskeho združenia tvoria všetci jeho členovia, tiež invalidní dôchodci zaradení v VI. stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Samozrejme všetci svojprávni. Rokovanie najvyššieho orgánu sa uskutočňuje za prítomnosti notára, pričom najvyšší orgán určuje napríklad aj výšku ročného členského poplatku. Ten je stanovený na slušných a všeobecne akceprovateľných 1.200 Eur ročne, čo je pre invalidných dôchodcov síce vysoká čiastka, ale ich pokora a submisivita ich napĺňa šťastím a spokojnosťou, takže zbytočne neriešia uvedenú sumu. Občianske združenie za viac ako 20 rokov svojej činnosti nadobudlo viacero nehnuteľností, ktoré jeho členovia využívajú. Ide napríklad o byty v meste, v ktorých členovia občianskeho združenia trávia spoločný čas, čo síce nie až tak celkom pravda, ale to nikto z nás preverovať nebude, či nedávno zakúpený rekreačný dom v Chorvátsku, kam chodia na letnú dovolenku. Túto „dovolenku“ si klienti donedávna platili a stála ich cca 400 Eur na týždeň. Nakoľko si platia aj spomínaný členský príspevok 1.200 Eur, tak na tom nič podozrivé nevidím a suma sa mi zdá primeraná, najmä z dôvodu, že tu môžu spať na poschodových posteliach v jednej izbe aj šiesti a tak sa spoločne môžu socializovať, či sa môžu sprchovať pod holým nebom, nakoľko vnútorná kúpeľňa je určená výhradne pre vedenie DSSky a tak môžu otužovať svoje často chabé zdravie. Súčasne môžu túto nehnuteľnosť zveľaďovať počas dovolenky a venovať sa stavebným či iným prácam. Z finančných prostriedkov občianskeho združenia boli zakúpené aj rôzne prístroje využívané v zariadení členmi občianskeho združenia napr. hyperbarická komora využívaná síce len sporadicky, či vybudovanie vonkajšieho krytého bazéna s protiprúdom. Nezistili sme, že by sa z finančných prostriedkov občianskeho združenia realizovali napríklad stavebné úpravy objektov zariadenia sociálnych služieb. Treba tiež spomenúť, že za tento čas zinkasovalo toto OZ od svojich členov dary či príspevky rádovo v 100 tisícoch Eur, čo svedčí o dobrosrdečnosti klientov tohto zariadenia a ich spokojnosti v danom zariadení. Aj za toto patrí moje poďakovanie vedeniu DSSky a menovite jej riaditeľovi.
Evidencia vedená v zariadení sociálnych služieb preukazovala, že zamestnanci zariadenia nerealizovali finančné operácie bez toho, aby o nich pána Martina informovali. Poverený zamestnanec pri realizácii platby cez internet banking si dal zavolať Martina, ktorý mu nadiktoval potvrdzujúcu SMS s kódom potrebným pre prevod jeho finančných prostriedkov. Toto považujem za dostatočné, nakoľko by Martin aj tak nevedel, prečo a koľko zo svojich zarobených financií dáva na účet občianskeho združenia, o ktorom v danom čase ani netušil, že toto o.z. existuje. Podľa dostupných informácií sa zamestnanci zároveň snažili zistiť záujmy a preferencie pána Martina, ktoré sa mu následne aj pokúšali pomôcť naplniť – pán Martin chcel napríklad podobný elektrický tricykel, ktorý videl u iného klienta zariadenia. Preto mu riaditeľ DSS, chcel tento zakúpiť za 4.000 Eur. Tricykel mu nakoniec zakúpil pán Adam za 2.800 Eur, čím riaditeľovi spravil škrt cez rozpočet a teda riaditeľa pripravil o cca 1.200 Eur. Následne Martinovi tento tricykel úmyselne niekto zo zariadenia poškodil tak, že sa stal nefunkčným. Riaditeľ DSS usvedčil resp. presvedčil Martina, že si ho vlastne poškodil sám. Je celkom logické, že splnený Martinov sen, nebol funkčný tricykel ako taký, ale chcel ho mať poškodený, aby nebol schopný prevádzky. Aj na tomto príklade vidieť úprimnú snahu vedenia DSS byť dobrým a spravodlivým poskytovateľom sociálnych služieb.
Čo o tom hovorí Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Článok 19 – Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Tento článok garantuje právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými, aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí, právo na prístup k všetkým službám, prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej.
Zistila som, že zariadenie sociálnych služieb vytvorilo pánovi Martinovi príležitosti, ktoré mu umožnili zlepšiť si jeho finančnú situáciu. Relatívne pravidelné príjmy mu následne umožňovali zúčastňovať sa na aktivitách, ktoré sú bežné pre pracujúcich ľudí, teda chodiť na dovolenky k moru, na chatu, či vlastniť dopravný prostriedok. Plne súhlasím s tým, že klient, ktorý má mentálne postihnutie ako spomínaný Martin pracuje v chránenej dielni. Za túto prácu následne poberá pravidelnú mzdu. S ohľadom na svoje zdravotné postihnutie však pán Martin potrebuje pri týchto aktivitách aj značnú mieru podpory. Keďže pán Martin nepozná hodnotu peňazí, je dôležité, aby sa mu o tieto financie starali zodpovední zamestnanci DSS a pravidelne mu ich presúvali na účet občianskeho združenia rovnako, ako ďalším klientom tohto zariadenia.
Pri oboznamovaní sa s dokumentáciou vedenou v zariadení bolo zistené, že podávateľ podnetu Adam zariadeniu oznámil skutočnosť, že spoločne s pánom Martinom nastavili nové prihlasovacie údaje k jeho osobnému účtu. Podávateľ podnetu zariadeniu oznámil, že ako disponent osobného účtu pána Martina bude zariadeniu zasielať všetky oprávnené platby a požiadal zariadenie o poskytnutie informácií k platbám.
Pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa nevzťahuje na konanie bežných fyzických osôb a neprislúcha mi hodnotiť ani výber osoby, ktorú si pán Martin na disponovanie so svojím osobným účtom našiel. Keďže však nie je obvyklé, aby disponentom k osobnému účtu bola osoba, ktorá nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k majiteľovi účtu, písomne som podávateľa podnetu upozornila, že s finančnými prostriedkami pána Martina môže disponovať iba v jeho záujme a podľa jeho pokynov.
Rovnako som písomne požiadala aj DSS, aby pánovi Martinovi ponúkol pomoc pri kontrole stavu jeho finančných prostriedkov na jeho osobnom účte a pri kontrole pohybov finančných prostriedkov na jeho osobnom účte, a to napríklad ponúknutím asistencie pri pravidelných návštevách pobočky banky alebo iným vhodným spôsobom. Tak sa aj stalo a tak Martin spoločne so svojim bratom previedli viackrát na pokyn riaditeľa DSSky financie z uvedeného účtu na novozaložený, ktorý bol neskôr vybielený za výdatnej pomoci riaditeľa tejto DSSky a krivého obvinenia bývalého klienta tohto zariadenia. Patrí im za to moje poďakovanie a hlboká úcta.
Podľa mojich posledných informácií, aj keď podávateľ podnetu nie je rodinným príslušníkom pána Martina, obrátil sa koncom roku 2023 na príslušný súd s návrhom na obmedzenie pána Martina v spôsobilosti na právne úkony (vrátane nakladania s finančnými prostriedkami), pričom za opatrovníka navrhuje ustanoviť seba. V záujme ochrany práv pána Martina, vstúpime do tohto súdneho konania a budeme dohliadať na ochranu jeho práv.“
Tak až teraz to zodpovedá skutočnosti podstatne viac ako rozprávka, ktorú nám ponúkla JUDr. Stavrovská na oficiálnej stránke Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Vážená pani, JUDr. Stavrovská, čo tak vložiť na váš web túto opravenú a podstatne objektívnejšiu verziu...?
Celkom na záver chcem uviesť informáciu, ktorá sa ku mne dostala len nedávno, zo zdroja, ktorý považujem za dôveryhodný. Píše sa v nej:
S menom X.Y. sa spája kauza z roku 2005, kedy bol obvinený zo sexuálneho zneužívania maloletých chlapcov. Podľa obžaloby mal X.Y. v rokoch 2002 až 2004 ako riaditeľ reedukačného centra sexuálne zneužívať maloletých. V roku 2011 ho súd oslobodil spod obžaloby pre nedostatok dôkazov.
Čo sa dá z vyššie uvedeného vyčítať? Minimálne to, že sa nejednalo o nejaké stupídne podanie trestného oznámenia, aké podávajú spriaznené osoby spomínanej DSSky na popud riaditeľa zariadenia na každého, kto sa mu dovolí postaviť a ktoré polícia zamieta ako neodôvodnené. Tu išlo o závažnú vec, ktorá skončila vyšetrovaním, obvinením a rozhodnutím súdu o oslobodení spod obžaloby pre nedostatok dôkazov. Uvádzam túto informáciu z dôvodu, že má úzky súvis s vecami, o ktorých píšem vo svojich blogoch. A tiež, že ak niekoho súd oslobodí spod obžaloby pre nedostatok dôkazov, nemusí to ešte explicitne znamenať, že sa vec nestala. O tom by vedeli zrejme viac porozprávať obete, s ktorými táto vec súvisí...
Len pripomínam, že pokiaľ by mal niekto z čitateľov informácie týkajúce sa tejto fiktívnej DSSky, môže mi ich zaslať aj anonymne na mailovú adresu bojujemzaklientadss@gmail.com. Po ich preverení a vyhodnotení ich zverejním v niektorom z ďalších blogov. Verím, že spoločne môžme aspoň takto pomôcť zneužívaným klientom v tomto či iných zariadeniach.
Ďakujem.
