V časopise American Scientist(Júl 2014) vyšiel, pre mňa, veľmi zaujímavý článok o stúpajúcom mori a globálnom oteplovaní. V tomto článku sa taktiež riešila protipovodňová ochrana miest, medzi inými i New York-u. Priznám sa, že z toho čo som si prečítal som zostal vcelku zaskočený.
Hurikán Sandy spôsobil len v tomto meste škody za 19 mld. USD. Je to dosť veľa peňazí na to, aby sa začali hľadať príčiny toho čo sa udialo. A tu som sa dočítal to, čo ma tak „zaujalo“. Ľudia mali svoje nehnutelnosti postavené v nebezpečných zónach a v záplavových oblastiach. Prišlo mi to ako nezmysel, kým som sa nedočítal, že prečo.
Federálna vláda totiž dotuje fondy na obnovu po katastrofách. Nehovorím, že je to zlá vec, pomôcť po nečakanej náhlej živelnej pohrome. Ale príde mi ako morálny hazard poskytovať peniaze na rekonštrukcie po záplavách, kde na mapách FEMA je dané územie vyznačené ako ohrozené stúpajúcou hladinou mora. A aby to nebolo všetko, federálna vláda zriadila národný program poistenia voči záplavám. Tento program ľudom zaplatí poistky v prípade povodní. Takto vynaložené prostriedky nielen že sú neefektívne, ani doslova vytvárajú dalšie škody.
Táto „pomoc“ štátu sa javí ešte viac zvrátenejšia, pokiaľ platí to, čo hovorí Paul Kirsten z Univerzity v New Hampshire, že každý dolár vynaložený na ochranné opatrenia, môže ušetriť 4 doláre na škodách.
Nuž, nieje to ani prvý a ani posledný krát, keď štát svojimi subvenciami a dotáciami, nielen že mrhá prostriedkami, ale vytvára dalšie škody.
