Tak ma napadlo, že sme to mohli brať chronologicky...nevadí, dúfam, že sa nakoniec dostaneme k všetkým podstatným filmom.
Giallo Napoletano, film taktiež známy pod názvom Neapolitan Mystery a Atrocious Tales of Love and Death, je film režiséra Sergia Corbucciho z roku 1979, v hlavnej úlohe s Marcellom Mastroiannim a Ornellou Muti.
Čo si budeme hovoriť, toto sú vážni herci, tak som bol dosť na vážkach, ako vážny tento film bude. Tieto obavy boli absolútne neopodstatnené, film bol jedna báseň. Fakt.
Giallo filmy väčšinou obsahujú maskovaného vraha (najlepšie v čiernych, kožených rukaviciach), vraždiaceho kade-tade všelijakými sofistikovanými metódami (prípadne len tak, nožom, šmik-šmik), toto giallo však na to ide ešte vynaliezavejšie – počas jeho sledovania som sa dusil smiechom.
Film – hoci ide o kriminálku – je klasickému giallu vzdialený, namiesto dusnej thriller atmosféry sa divák pobaví klasickou, poctivou talianskou komédiou. Pridajte k tomu krásu mladej Ornelly Muti, ktorú dopĺňa exotická kráska Zeudi Araya Cristaldi, a s výberom filmu na večer si nemusíte robiť starosti.
O čom to teda je?
Profesor hry na mandolínu Raffaele Capece (Marcello Mastroianni) je tak trošku v núdzi, privyrába si hraním v bare, nakoľko jeho otec (ktorého hrá skvelý Peppino De Filippo) zvykne všetky peniaze prehajádkať v lotérii a hazardných hrách. Vzhľadom na to, že dokonca jednému veriteľovi vystavil falošný šek (podpísaný Raffaelom), ten, aby sa vyhol vysvetľovaniu tohto činu policajtom, prijme úlohu – zahrať serenádu o 5 ráno pred istým hotelom. A tak sa aj stane.
Čo však nepredpokladá je fakt, že týmto sa spustí sled udalostí, kde sa občas objaví nejaká tá mŕtvola (a to vždy, keď sa na mieste činu nejakým spôsobom Raffaele obšmieta), a tak sa stáva hlavným podozrivým. Pridajte k tomu návštevu dvoch gangstrov, ktorí idú po istej magnetofónovej páske (a to, aj s následným návratom Raffaelovho otca, treba fakt vidieť), a môžete si byť istí, že o napätie máte postarané. Scéna s transvestitom v bare a zvádzanie Zeudi Arayou Cristaldi stoja taktiež rozhodne za zhliadnutie.
Našťastie, koniec dobrý, všetko dobré, Raffaele sa nakoniec dopátra až k páchateľovi (i keď treba povedať, že tuná scénar trošku zaškrípal, ale to zase nie je v talianskom giallo žánri žiadna novinka) a zbaví sa úlohy podozrivého.
Ako inak, pozrieme sa na osoby a obsadenie.
Už som spomínal vyššie, režisérom filmu bol legendárny režisér Sergio Corbucci (ktorého, aby ho odlíšili od Sergia Leoneho, režiséra legendárnych spaghetti westernov s Clintom Eastwoodom, nazývali „ten druhý Sergio“), pre ktorého bol tento film jeho jediným „zárezom“ v tomto štýle.
Námet a scenár mali na starosti Giuseppe Catalano (ktorý sa potom na 17 rokov odmlčal, aby sa opäť pripomenul v roku 1996 scénarom k televíznemu filmu Da Palermo), Sabatino Ciuffini (podieľajúci sa – okrem iných titlulov - na scénaroch k takým peplum klasikám, ako I Tartari (The Tartars, 1961), Le sette sfide (Seven Revenges, 1961), Il gigante di Metropolis (The Giant of Metropolis, 1961) s Gordonom Mitchellom, Oro per i Cesari (Gold for the Caesars, 1963), s Corbuccim sa podelil aj o scénaristický kredit k spaghetti westernu Gli Specialisti (The Specialists, 1969) a spaghetti western komédii Che c’entriamo noi con la rivoluzione? (What Am I Doing in the Middle of a Revolution, 1972)) a tretím do partie scénaristov bol Elvio Porta, ale priznám sa, z jeho scénaristických počinov (zatiaľ) nepoznám nič.
Ale herecké obsadenie, to je tip-top.
Profesora Raffaele Capeceho si zahral už spomínaný Marcello Mastroianni, a toho snáď nemusím predstavovať. Svoj prvý filmový kredit si na svoje konto zapísal v roku 1948 vo filmovom spracovaní románu Victora Huga Bedári (Les Misérables) ďalším legendárnym talianskym režisérom Riccardom Fredom pod názvom Tempesta su Parigi, asi najznámejším z jeho bohatej filmografie je film nemenej slávneho Federica Felliniho – La Dolce Vita (1960), kde si zahral po boku krásnej Anity Ekberg.
Úlohu Lucie stvárnila neustále nádherná Ornella Muti, a hoci jej filmografiu nejako extra nesledujem, oplatí sa spomenúť jej účinkovanie vo filmoch ako Un posto ideale per uccidere (Oasis of Fear, 1971), kláštornú drámu Le monache di Sant’Arcangelo (The Nun and the Devil, 1973), priaznivci kultovej sci-fi si určite pamätajú jej princeznú Auru vo Flash Gordonovi (1980), aj slovenskému divákovi je známy film Bonnie e Clyde all’italiana (Bonnie and Clyde Italian Style, Bonnie a Clyde po taliansky, 1983) a z jej novších (no, ehm) spomeniem hádam len Il viaggio di Capitan Fracassa (1990).
Slávneho dirigenta Victora Navarra si zahral francúzsky herec Michel Piccoli (1925 – 2020), z jeho bohatej filmovej kariéry však – hanba mi – poznám len eurospy titul slávneho Maria Bava Danger: Diabolik (Diabolik, 1968) a La Grande Bouffe (Veľký bufet, 1973), kde sa Piccoli opäť stretol pred kamerou s vyššie spomínaným Marcellom Mastroianim.
Renato Pozzetto stvárnil úlohu nepodareného policajného inšpektora Vogheru, a jeho herecká kariéra je tiež bohatá, hoci spomeniem len film Tesoromio (1979), v ktorom sa objavila aj Zeudi Araya Cristaldi, a aj u nás známu komédiu Zucchero, miele e peperoncino (Sugar, Honey and Pepper, Cukor, med a feferónka, 1980).
Spomínaná Zeudi Araya Cristaldi oproti predchádzajúcim nemá nejakú bohatú filmovú kariéru, a aby som pravdu povedal, okrem tohto aktuálneho snímku a spomínanej komédie Tesoromio mi zvyšok filmografie nič nehovorí (ale vzhľadom na moje bádanie v oblasti talianskej kinematografie sa to môže v blízkej budúcnosti zmeniť).
Matku predstavenú (či čo to za vedúcu funkciu mala) hrala francúzska herečka Capucine (1928-1990), s vcelku zaujímavou životnou dráhou (hoci tragickou), slovenský divák ju mal možnosť zazrieť vo trojici filmov o Ružovom panterovi - The Pink Panther (Ružový panter, 1963) s Petrom Sellersom v hlavnej úlohe, Trail of the Pink Panther (Stopa Ružového pantera, 1982) a Curse of the Pink Panther (Kliatba Ružového Pantera, 1983), objavila sa aj vo Felliniho snímku Fellini – Satyricon (Fellini Satyricon, 1969) v akčnom snímku Jaguar Lives! (1979) v hlavnej úlohe so slávnym Sirom Christopherom Lee a Doanldom Pleasenceom, a v ďalších, pre mňa neznámych snímkoch.
Nakoniec spomeniem ešte jednu trojicu: veterána Peppina De Filippo (1903-1980), ktorý si tuná zahral Rafaelovho otca, Franca Javaroneho (1943) v úlohe mafiána Sellu a jeho pravú ruku, gorilu Alfieho, ktorého suprovo podal Natale Tulli (1929-2014).
A to je asi tak všetko, mohol by som napísať ešte nejakú tú stranu, ale načo...film treba vidieť, a ako som už spomínal, nečakal som, že sa z očakávanej giallo kriminálky vykľuje v podstate komédia. Doporučujem!
