Alicka, Alicitka, Alička, Eliska, Ajka... nazvite si ju ako chcete, stále je to tá istá skvelá osoba.
Tohto človeka by som zaradila do kategórie "veľký prínos" môjho života. Bolo to pred štyrmi rokmi keď sme sa stretli. Z jednoduchého dôvodu - stali sme sa spolužiačkami na gympli. A už len kvôli nej viem, že tá škola mala pre mňa zmysel.
Táto osôbka má veľmi veľkú zásluhu na tom, aký sa zo mňa stal človek. To vďaka nej som si utvorila nejakú životnú filozofiu a vďaka nej ma ľudia zaraďujú tam, kam ma zaraďujú. Medzi ľudí, ktorí počúvaju hudbu, ktorá nesrší z rádii, ľudí, ktorý milujú Malého Princa. Je to človek, vďaka ktorému boli zábavné hodiny telesnej, na ktorých sme vymysleli "basketbal bez pravidiel" a vďaka ktorému som sa necítila medzi vačšinou gympláčok na vysokých podpätkoch a vrstvou dermakolu na tvári ako úplný outsider. Hlavná kreslička pána zástupcu, ktorá nás vždy zavolala do svojho kreatívneho tímu a my sme sa tak mohli realizovať a odpustiť si pár hodín geografie. Holka, ktorá vie pogovať :o).
Niektorí ľudi majú v sebe zvláštne čaro. Tak ako Elis. Jednoducho umelkyňa. SurreAlica :o)). Dokonca ilustrovala detskú knižku. A moja neter ju získala s originál venovaním od nej :o). Spolu s ňou sme vymýšľali úžasné komixy do školského časopisu (aj keď sa po nej nedali prečítať, a občas boli až príliš hlboké a chápal ich iba istý okruh ľudí :o))). Spolu sme dokonca plakali, keď sme to trošku prehnali s oslavovaním. Občas je trošku "milo otravná", keď kvôli niečomu mrnčí (napr. kvôli tomu aká je len hlúpa a nerozumie matike :o)), ale to k nej jednoducho patrí.
Samozrejme k Elis neodlučne patria Pepe, Mery a Princezná, ale tým musím venovať samostatné blogy :o).
Priala by som každému, aby mal niekoho tak jedinečného za kamaráta ako je Elis. Určite by to každému len prospelo :o).
