Zvolen, 21. august 1968
Ráno som sa zobudila o štvrtej. Prišli k nám zazvoniť vysokoškoláci, že nás napadli Rusi. Je to hrozné. Bola som u Ireny, keď prišli Rusi sem, išli sme do mesta. Ja som sa však odpojila a s Ivanom Š. som sedela na zemi cez štrajk a chodila v sprievode po meste. Potom sme po vojskách hádzali kamene. Plno okien sme rozbili. Doma bolo zle.
Zvolen, 22. august 1968
Dnes nič nového, všetko ako včera. Rozprávala som sa s Janinou Angličankou a s Mladenom som držala plagát RUSI SÚ SVINE!!
Zvolen, 23. august 1968
Ráno mi telefonovala Oľga. Išla som k nim. Ukázala mi veci, čo doniesla z Juhoslávie. Prišla pre nás mama a išli sme na ústav. Stavili sme sa v banke, teta si vybrala peniaze, my sme si boli kúpiť zmrzlinu. Všade sú plagáty. Niektoré sú veľmi dobré. Napríklad: Nakupujte u odborníků - kulomět do každé rodiny, Keď nemáte čo robiť, tak si to robte doma a pod. Pri Živene im obrátili smerovky a B. Bystrica bola na kombinát. Vraj tam všetky tanky a autá zastavili. To bola sranda. Na ústave sme hrali karty, ja som robila panáčikov a Oľga plietla na opicu. Počúvali sme popritom rádio. Mali jednu výbornú hlášku a to: Námestka dopravy vyhodili z budovy. Tak mu treba! Ďalšie: Ak sem Indra príde, vyženieme ho ako prašivého psa. Rusi sú primitívni navlečení do okupantských uniforiem! Bola som tam na obede a išli sme domov. S otcom sme odišli do mesta. Kúpili sme broskyne. Ostala som v meste, on sa vrátil. Rozdávala som Vpred a letáky. S otcom sme sa tiež podpísali a dostali sme trikolóru, čierne a biele pásiky. Všade sú štátne a čierne zástavy. Vrátila som sa domov, prezliekla som sa a išla som znovu do mesta.... Čo bude zajtra?!
