Bosoráctvo alebo seriózna medicína?

Nemecký lekár Christian Friedrich Samuel HAHNEMANN (1755-1843) na základe viacnásobných sebapozorovaní dospel v roku 1796 k názoru, „že každá liečivá látka musí mať také vlastnosti, aby po podaní organizmu vyvolala zhodné alebo aspoň veľmi podobné príznaky tej choroby, ktorú má liečiť,“ píše sa na stránke homeo.sk/fanklub. Zistil, že liek užitý v minimálnych, na tento účel špeciálne pripravených množstvách, je schopný liečiť choroby, ktorých súbor príznakov je podobný obrazu ochorenia vyvolaného liekom. V diele Organon racionálnej liečby sformuloval pravidlo podobnosti, „Similia similibus curentur“, podobné sa lieči podobným a tým položil základy homeopatie.
Prevratný objav spôsobu liečenia vyvolal mnoho polemík a zabezpečil mu množstvo fanúšikov, nadšencov, ale aj odporcov.

Tajomstvo alebo mágia?
Tento nekonvenčný typ medicíny má veľmi veľa spoločného s očkovaním a hyposenzibilizáciou pri alergiách. Zhodné znaky sa prekrývajú vo viacerých aspektoch. Rovnako ako v prípade očkovania sa človek v malom množstve „nakazí“ minimálnym množstvom látky, ktorá vyvoláva príznaky ochorenia, veľmi podobné alebo zhodné so symptómami pacienta. Liek, predpísaný homeopatom, vystupuje v úlohe umelej choroby, ktorá systémom „klin klinom...“ vytláča pôvodnú chorobu. Po takejto liečbe, rovnako ako po očkovaní, pacient získava odolnosť na danú chorobu.
„Pacienti vymenia svoju chorobu za inú, ktorá je podobná predošlej, ale je silnejšia. Keď sa dosiahne tento cieľ, liek sa už nepodáva a pôvodný chorobný stav sa tým vylieči,“ tvrdí sa na stránke www.homeo.sk. Niektoré predpísané látky sú aj v malej miere toxické pre ľudský organizmus. Samuel Hahnemann však dlhoročným skúmaním objavil, že ak sa látky, ináč jedovaté aj v minimálnom množstve, zriedia a pretrepú, turbulentné vírenie roztoku odstráni nepríjemné reakcie a schopnosť lieku vytesniť pôvodnú chorobu sa paradoxne zvýši.
„Hahnemann hľadal spôsob ako zachovať účinnnosť, ale obmedziť toxicitu látky,“ hovorí doktor Vladimír Petroci, skúsený homeopat. „Riedenie roztokov a trasenie sa používa dodnes, nie je to žiadna mágia. Je to skutočnosť, ktorej dobre zatiaľ nerozumieme, ale verím, že každý prírodný jav má svoj čas pochopenia.“

Liek
Počiatočné vyšetrenie pacienta vykonáva homeopat s certifikátom. V rámci dôkladnej prehliadky sa zohľadňuje aj psychický obraz, sprievodné javy ochorenia, sociálne vzťahy pacienta atď. Pozor na psuedoodborníkov, ktorí sa za homeopatov len vydávajú... Na Slovensku a v Čechách môže liečiť iba lekár. Samozrejme, ak chce zistiť všetky symptómy, pocity, averzie, vnímanie vonkajšieho prostredia, rodinnú a osobnú anamnézu, sny, polohu v spánku... je potrebné venovať sa pacientovi často aj niekoľko hodín, ale nie je to podmienkou.
V článku Homeopatia má svoje miesto i na Slovensku (Zdravie, 5. 11. 1997) sa necháva citovať Darina Štúrová, prezidentka SHS, členka Komisie pre homeopatiu pri Rade Európy v Bruseli:
„Základom homeopatickej liečby je použitie látok prírodného pôvodu, ktoré sú vysoko riedené a špeciálne spracované. Tie v interakcii s biologickým systémom živého organizmu navodzujú tzv. homeostázu - rovnováhu - za pomoci jeho vlastnej obranyschopnosti.“
Liek obnovuje funkcie organizmu za pomoci životnej sily - dynamis, ktorá je v každom človeku prítomná. Tak sa o vyliečenie zaslúži aj pacient sám - využitím samoregulačných mechanizmov organizmu, teda potenciálom liečivej sily, o ktorej ani nevieme, že ju máme.
„Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je homeopatická liečba čo do počtu vyliečených pacientov druhá najpoužívanejšia na svete,“ informovala Štúrová. Homeopatické lieky sú registrované v Štátnom ústave kontroly liečiv. V súčasnosti je na Slovensku vyše 2.000 vyškolených lekárov so vzdelaním v homeopatii. Podmienkou, aby mohol lekár liečiť homeopatickým spôsobom je prvá atestácia v klinickom medicínskom odbore a vyškolenie v odbore homeopatickej liečby. Odbornú úroveň hodnotí Komisia pre homeopatiu v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR a Slovenskou lekárskou komorou.
Niektoré lieky vyrábané podľa homeopatických liekopisov - napríklad Cephyl, Oscillococcinum, Paragrippe, Coryzalia, Angin-Heel, Euphorbium comp., Luffa comp. - sú bežne dostupné v lekárňach aj bez lekárskeho predpisu. Tým, že sú určené priamo na diagnózu, teda bez vstupného vyšetrenia homeopatom, strácajú niekedy na účinnosti. Každý homeopatický liek, ak má pomôcť, musí byť vybraný špeciálne len pre daného pacienta po zohľadnení všetkých sprievodných prejavov ochorenia. Ináč sa môže (ale nemusí) stať, že nezaberie.

(Cirkevné) otázniky
Rozporuplným faktom v celom liečebnom procese je skutočnosť, že homeopati pôvod choroby prisudzujú „narušenej rovnováhe organizmu, ktorej príčinou je vždy nevyrovnaný stav duchovných síl.“ www.okultizmus.webpark.sk
„Ochorenia majú množstvo príčin, v neposlednom rade sú spôsobované patogénnymi mikroorganizmami, fyzikálnymi príčinami (chlad, vlhko, prehriatie, rádioaktívne alebo röntgenové žiarenie), chemickými vplyvmi (otravy), úrazmi (otras mozgu, zlomeniny),“ objasňuje Vladimír Petroci.
Podľa www.okultizmus.webpark.sk sú z homeopatických liekov „najúčinnejšie práve tie, ktoré neobsahujú ani molekulu pôvodnej látky. (!) Riedenie preparátu prebieha teda až do maxima - liek pripomína niekedy takmer čistý cukor alebo lieh.“ (Ľudovo povedané „opitie rožkom“ - placebo.)
Priam zázračné uzdravenie niektorých pacientov prostredníctvom neskutočne malých dávok navodzuje efekt účasti temnej moci na liečebnom procese.
Dynamizáciou, teda neustálym pretriasaním sa má „uvoľniť duchovná podstata, pralátka, zviazaná v pôvodnej látke.“ (tamtiež). V takýchto prípadoch je naozaj ťažké uveriť, že vyliečenie nastalo prirodzenou cestou.
„Turbulentné vírenie, ktoré vzniká pri prudkom pohybe molekúl tekutiny je klasickým príkladom chaotického systému, v ktorom nie je možné určiť, kde sa nachádza konkrétna molekula tekutiny,“ vysvetľuje princíp potencovania liekov doktor Petroci. „Prúdenie tekutiny má však určitý tvar, napríklad vzniká vír. Takže je to poriadok na vyššej úrovni.
Potencovanie homeopatických liečiv má blízko k zákonitostiam matematiky a geometrie, na rozdiel od konvenčnej medicíny, kde lieky podliehajú vysvetleniam z hľadiska chemických a fyzikálnych zákonov.“
Príroda má mnoho záhad a tajomstiev. Od dávnych čias sa ľudia snažia prísť na kĺb fungovaniu prírodných dejov a ich pôvodu. Nie vždy je však v medziach ľudského rozumu, aby obsiahol niečo, čomu sa porozumieť zatiaľ nedá.
„Je len otázkou času, kedy lepšie pochopíme princíp potencovania homeopatických liekov,“ myslí si doktor Petroci. „Možno je problém aj v tom, že sa hľadá nesprávnym smerom a ľudia sa snažia myslieť v intenciách chémie alebo fyziky. Musíme sa však zmieriť aj s tým, že zrejme čím viac budeme vedieť o svete, v ktorom žijeme, tým viac otázok sa bude objavovať a prírodu, rovnako ako Boha, ktorý ju stvoril, nikdy úplne nepochopíme.“
*******
Keďže verejnosť nie vždy vie, aké stanovisko zaujať v problematike homeopatie, Komisia Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie, kultúru a univerzity pod vedením Mons. F. Rábeka dňa 25. júna 1996 uskutočnila stretnutie odborníkov na konvenčnú medicínu - alopatiu - a homeopatiu. Stanovisko biskupov Slovenska ohľadom homeopatie odsúhlasilo text tohto vyhlásenia 5. júla 1996 na zasadaní v Nitre. Základná myšlienka bola publikovaná v Katolíckych novinách (29/96) a v časopise Slovo (16/96):
„Problém homeopatie je problém medicínsky a preto patrí do oblasti medicínskej diskusie. V mene viery nemožno k odborným veciam zaujímať stanoviská.“ Podstatné a príjemné je aj konštatovanie, že homeopatia podobne ako mnohé iné odborné disciplíny nesúvisí priamo s náboženstvom. Podľa 2. Vatikánskeho koncilu majú veci svoju svojbytnosť a teológia sa nesnaží zasahovať do všetkého.
zdroj: www.homeopat.sk