Ratolesti sú predmetom rozhovorov asi všetkých rodičov. Úspechy, nadanie, pokroky, všetko sa pretriasa. Ale dá sa tomu čudovať? Dieťa je stelesnením snov, často aj takých, čo sa nám v živote nesplnili. Logické, že sa nimi potom chválime. Lenže, tu treba utrafiť správnu mieru objektivity. Pretože pre matku či otca je práve to jeho dieťa najkrajšie, najmúdrejšie, najbystrejšie… No prosto super. Istá mamička núti svoje dieťa čítať písmená. Dieťa má tri roky. Nechce sa mu. Ale mamička sa nevzdáva. Píše písmenká na lístočky, lepí ich po dome, a núka syna, aby sa učil. Ale malému sa viac páčia farebné kocky a rozprávky v telke. Na druhej strane - ledva trojročné dieťa, ktoré sa hrá s pexesom, alebo pozerá v telke vedomostné súťaže. A zrazu - bum. Vie čítať. V tomto prípade ide jednoznačne o inteligenciu. Veď trojročné deti sa akurát naučili rozprávať. Je to bežné, že by poznali abecedu a začali násobiť čísla?