Keď som chlapcom kúpila už neviem ktorý film s Badom Spencerom a Terrencom Hillom, myslela som si, že meteorizmus je len sranda na pobavenie. Ale ono je to fakt choroba. V tej včerajšej kauze to bolo humorné, že sa jeden dospelý človek nedokáže kontrolovať v „žraní“ - lebo herec, ktorý chlapíka akože hral, bol ako prasiatko - taký milý tučko. Vyprážané pistácie, potom bôčik a medzitým šošovicový prívarok. „A čo mi má bok vyvaliť?“ spomenul akože na svoju obhajobu, prečo prdí. Kauza sa skončila, expresne po pol hodine, čo je vlastne úžasnou ukážkou, ako by to malo fungovať v súdnictve našej republiky. Len toť včera šlo v správach, že možno ktoréhosi mafiána pustia na slobodu, lebo súd „nestihol“ už neviem čo, ale v konečnom dôsledku zrejme pre procesnú chybu sa mafiozo dostane von z basy. Nuž čo, reality show máme, jednoduché povahy pobaví, ak počujú, že sa ľudia aj pre také sprostosti, ako je meteorizmus rozvádzajú… Povedia si, že oni majú ešte ukážkový vzťah, veď čo, prdnúť si poobede je predsa normálne. A mafián bude spokojný. Lebo, hoci ho už odsúdili, on sa stihol odvolať. Že súd nestihol rozhodnúť o odvolaní, je vedľajšie. Hlavne, že sa zákony dodržiavajú… Možno si ten proces v skrátenej forme pol hodiny pred hlavným blokom večerných správ o pol roka pozrieme. Vraj je už konkurz na to, zahrať si v Súdnej sieni. Hlavohrude, hláste sa.
