Ach, tá skleróza

Na spiatočnej ceste sa s námahou prehrabe v kuríne, do vrecka zástery si vloží tri vzácne, slepačím trusom okyckané vajcia a poberá sa domov variť obed. V mysli jej rezuje sen, čo v nej vzbudil dávno zabudnutú chuť na strapačky s kapustou. To je nápad, pomyslí si a dáva sa do upratovania kuchyne. Už to naozaj potrebuje, ani si nepamätá, kedy naposledy umývala riad.
Na diváne v kúte miestnosti pod hrubou pavučinou kútnika domového leží čosi podobné kope špinavých handier. Pri zvuku rozbíjajúceho sa riadu sa hrča pomechrí, z epicentra sa ozýva zachrčanie a na svetlo Božie vykukne štica šedivých vlasov.
„Už je ráno?“ chrapľavo sa ozve z kopy. Kukučka na prastarých ponduskách práve odbíja desať. Babka svojho životného druha neuznáva hodného odpovede. Ďalej sa venuje odškrabovaniu plesnivého chleba z taniera.
„Čo bude na obed?“ koketne na ňu fľochne jediným fukčným okom a ťapne ju po zadnej časti tela. Babka sa naňho zahľadí a otvorí ústa. Rada by mu povedala, čo chystá, lenže ani za svet nemôže prísť na to, čo to ide variť na obed.
„Á, rezance s makom,“ zapne jej po pol hodine nemého zízania na kukučkové hodiny. Keď odloží posledné odbité uško z hrnčeka, zametie nenápadne črepiny pod kredenc a obracia sa na posedávajúceho dedka:
„Pôjdeš do obchodu. Veď som ti povedala, že treba kúpiť mlieko. Budú palacinky...“
Po spoločnom hľadaní nakoniec nájdu nákupnú tašku a po vreckách zo dvadsať korún. Dedko sa poberá do obchodu.
„Ešte treba ísť do pivnice po zemiaky a cesnak, urobím placky,“ komanduje babka dedka medzi dverami.
So sklonenou hlavou sa dedko poberá do pivnice. Naposledy sa otočí a babka mu zdupľuje: „Kompót a lekvár, kompót a lekvár! Nie že to zabudneš, zábudlivec!“
„Dobre, dobre,“ mávne rukou dedko. Kukučka odbíja jedenástu. Veľká ručička sa nezadržateľne presúva ku dvanástke. Po dedkovi sa zľahlo linoleum. Babka už netrpezlivo pozerá do hrnca, kde sa varí rizoto. Obed je pomaly hotový, a ten dedko plesnivý ešte neprišiel z obchodu! Z pivnice vychádza zhrbený starký a v ruke drží petržlen. Babke sa na čele pozhŕňajú vrásky, zafučí ako rozzúrená levica a naštvane prehlási:
„To som si mohla myslieť, darmo som ti hovorila, že máš doniesť dve veci. Dve veci! A kde si nechal mrkvu?“