Má kamoša, ktorý síce fajčí, ale dieťa mi tvrdí, že je to dobrý chalan. Aký paradox, vidieť chlapca s cigaretou, ktorý sa slušne pozdraví… Stáva sa mi to bežne. Tlupa chalanov i dievčat (pane bože) fajčí ako keby mal prísť zajtra koniec sveta, vôbec ich nezaujíma rakovina… Keď im hovorím, že tie špaky treba pozbierať, a na zem sa nepľuje, príde jedna z nich na druhý deň (imidž hrozný, piercing v nose a nohavice sa držia na polke zadku) s metličkou a lopatkou. „Teta, pozametám to…“
A pijú. Iste, aj ja som skúšala v trinástich cigaretu, a opila som sa pod obraz boží po maturite na večierku. Myslím na to intenzívne posledný týždeň, aby som sa nesprávala ako stará ropucha, keď mi dieťa dalo pomyselnú facku mojej naivite. Išli sa vonku poprechádzať s kamošmi. No, ako to dopadlo? Neviem presne, koľko promile, ale prístroj okamžite blikal. Som príšerná mater, keď dám dieťaťu fúkať? Ale on klamal, že nič, a ja mám na to nos. „Ale mami, ja ťa mám rád…“ Super veta, ak je povedaná v triezvom stave. Toto teraz nemyslím ako kritiku vlastnej výchovy, lebo kto nezažil, nepochopí. Deti sú vychovávané nielen rodičmi, ale hlavne kolektívom v škole. Dá sa povedať, že do troch rokov je to v poriadku. Potom je tu škôlka, škola, stredná škola…
Ako správny detektív oriešok som naklusala aj napriek triezvejúcemu synátorovi (mami, budeš trápna) do obchodu, kde im pivo predali. Hovorím, že nemajú osemnásť, ba ani menej! Tetuška ozelenela, ale zachovala dekórum a sľúbila, že im už alkohol nepredá. Prezradila (ale nehovorte, že som vám to povedala… Preboha, prečo?) že si nekúpili iba pivo. A neboli tu prvýkrát.
Zbiť decko, ktoré bolo slušné až doteraz, že ochutnalo? Keď pozerám v telke tie prípady, že trinásťročnú doviezli na aro úplne na mol... Vždy som si myslela, že sa to v normálnej rodine stať nemôže. Beriem späť. Môže a udeje. Deti sú vo veku šestnástich rokov strašne ľahko ovplyvniteľné. Buď nemajú kamarátov, lebo sa: dobre učia, sú slušní, nepľujú, nenadávajú, chodia nebodaj na hudobnú, čítajú knihy…
Alebo majú kamarátov, ale potom: sú vystavení vplyvu typu – daj si, nebuď baba, matka ti zakázala?
Je strašne ťažké utrafiť správnu mieru a postávať na hrane žiletky. Ale na Slovensku je to normálne, že prídete na návštevu a okamžite sa na stole ocitne fľaša. Vyvrheli a čudáci, čo ponúknu minerálku.
Ako s ním vydržať?
Chlapi sú z Marsu. Hovorím to stále svojmu dieťaťu, ktoré prekračuje nesmelo prah dospelosti. Nesmelo preto, že je taký tichý a slušný, čo naráža na dosť tvrdý mantinel vychovanosti dnešnej mládeže.