Čo je účinnejšie?

Minule som len tak zo zvedavosti prepla na show Modré z neba. Niežeby som takéto kraviny zvlášť potrebovala, ale v poslednej dobe, buď vplyvom krízy stredného veku, alebo neviem, prečo, sa mi občas zažiadajú nejaké tie dojáky. A vtedy dávali takú rodinku s piatimi deťmi, bývali zrejme v BA, štyria chlapci, jedna dievčinka a jedna mamička. Bývali v jednoizbovom minibytíku - kdeže nejaký trojizbák, o ktorom som sa dnes dočítala, že si ho vyskákal chlapčúrik, čo chcel skočiť z mosta. Spravodlivosť asi naozaj neexistuje, lebo ak by bola, takúto maminu, čo celý deň pracuje, aby mala čo dať deťom jesť, a manžel zdúchol, by som naozaj obdarila aj niečím iným ako pár dňami v aquaparku. Ale ona to pre svoje zlaté detičky vysnívala a Markíza jej to splnila. Aj napriek počiatočnému znechuteniu som mala slzy v očiach. Chlapci na svoju mamičku nepovedali ani pol krivého slova, na svoj osud sa nesťažovali. Pomáhali si navzájom. Iste, aj Darko musel prežívať ťažké chvíle. Ale dnes je všetko inak. Je potešujúce, že sa nájdu ľudia, ktorí im pomohli. Ale koľko je takých, čo prosto pracujú, a nesťažujú sa? Dominik, o ktorom som písala minule, sa strašne tešil veciam, čo som mu odniesla po chlapcoch. 
Chlapček z mosta chce pod stromček notebook, a jeho braček minibike... Kurník, koho treba viac oceniť? Kam nasmerovať dobročinnosť? Veď do jednej periny všetko perie nenapcháš... Zákonite to potom vyzerá divne. Alebo nie?
Keď som bola decko, modlila som sa, aby sa všetkým ľuďom na svete dobre vodilo. Nie je to reálne. A dnes dokonca absurdné.