Možno sa jej uľaví

Nevie, ako to vnímali deti. Dúfa, že vtedy spali. Modlila sa, aby nebolo ďalšie dieťa.
Na narodeniny do nej hodil pohár - ostala obrovská modrina. Nedokázala ju nikomu ukázať. Keď si ráno myslela, že to oľutuje, ukázala ju jemu. Povedal, že noačo? Neľutoval, neprosil. Povedal, že to ho chcel rozbiť, a náhodou trafil jej nohu.
Prežila to. Je silná - aspoň si to o sebe myslí. Ale niekedy je to veľa. Keď sa ožerie, svet sa stratí a ostane len jeho chuť na to, čo sa jej v tej chvíli strašne protiví. A on má zámienku, aby kričal. Kam sa schovať?
V tom období, keď ju bil, hľadala niekoho, kto by jej pomohol aspoň trochu zabudnúť. Iste mohlo to vyzerať všelijak. Nemala výčitky svedomia, cítila, že by sa mohla obesiť, ale deti ju držali pri zdravom rozume. Potom si zvykla. Hovorí sa, že človek privykne aj na šibenicu. Trochu to prestalo. Minulú sobotu išiel do krčmy. Bola tam chvíľu s ním, veď čo, jedno pivko. Potom šla domov. Zobudila sa o pol druhej v noci. Volala mu na mobil. Povedal, že za chvíľu príde. Bolo trištvte na tri. Chlapa nikde. Volala asi dvadsať krát, a nič. Obliekla sa a išla ho hľadať. Predsa, je to jej muž. Bola zima. V krčme sa ešte svietilo. Stál tam a písal sms. Niekomu. Vedela komu. SMs s erotickým obsahom písal nejakej ženskej, s ktorou ktovie čo má. Keď na to prišla, asi pred mesiacom, tiež na nerodeniny - to sú darčeky - povedal, že to len tak. Že ju videl raz v živote. Volala jej. Tá koza sa jej vysmiala do ksichtu-telefónu, keď sa jej opýtala, či jej to nevadí, že on má tri deti a je ženatý.
V tej krčme mu povedala, aby pil ďalej a šla domov. Ráno vstal, ešte ožratý a nadával. Chuj do teba. Padalo do duše ako kameň. Včera zase pil. Mal „dôvod“. Zase nadával. Ani sa s ňou nebaví. 
Iste, dokáže byť aj normálny. Všetko zľahčuje - veď to ona je na príčine, že je taký. A ona si to aj niekedy myslí. Čo má robiť? Musí s ním žiť. Kam by šla?
PS: Nemusíte ju ľutovať