Kdeže darčeky, vtedy žiadne nedostala. Ak nepočíta pár ponožiek a knižku s ošúchanými rožkami. Intenzita radosti a očakávania však bola úplne iná ako dnes. Na zarosené okienka padá súmrak. Aké zvláštne - na doske stola sa presúšajú muchy, lenivo bzučia. Ticho. Býva v poslednom domčeku. V tom istom, kde jej mama a jej mama... Staručké múry ju upokojujú. Ešte pred rokom bola chalúpka plná veselosti. Prišli vnučky, šantivé sýkorky. Prekvapili ju. Možno aj tento rok... Napečie si pre istotu, aby neostala v hanbe. Vstáva a šuchtavo sa presúva ku sporáku. Treba zakúriť, no drevo je vonku pod strieškou, a ju tak bolia nohy. Myšlienky jej plynú ako slimáky po klzkom dreve. Chrbtom jej prechádza chlad, bude musieť ísť po polienka.
Pod nohami jej vŕzga sneh. Panoráma hôr vyzerá v tej tme desivo. Padá na ňu smútok. Dedinka je ľudoprázdna, kde tu zabreše pes. Starkí z tohto kúta Pánu Bohu za chrbtom sú na zimu prevažne u rodiny v meste. Konečne sa jej podarilo doniesť trochu dreva. Rozkladá ohník. V plamienkoch vidí vlastnú dychtivú tvár, keď sa jej prvý raz podarilo urobiť teplo. Mala desať rokov, strapatý účes a dobré známky v škole. To boli prázdniny! Otec jej zmajstroval sane, len také, z neohobľovaného dreva, ale leteli ako víchor. Ako dobre jej bolo potom pri ohníku, zahrýzala si makovník a tešila sa na ďalší deň. Dnes jej to pripadá ako sen. Aspoň keby syn zavolal... Zajtra je Štedrý deň. Minulého roku si spomenul, ale možno len preto, že mu zavolala ona. Aj keď dievky neprídu, rozmýšľa pri skromnej večeri, urobí si pekný deň Vždy bola sebestačná, tak na staré kolená sa snáď nerozsype... Pôjde na cintorín, upraví hroby, pospomína. Televízor síce má, ale ten je len na najhoršie prípady, kedy by už musela rozmýšľať v smutných farbách. Vtedy jej pomáha.
Striebristé ráno. Je Štedrý deň. Cencúle visia veselo, na okne sa pretŕča vrabček. Oblieka si teplý kabát, vezme aj viečky. Aj vianočné gule, nech to tam vyzerá veselšie. Sneh pod nohami jej vŕzga, naberá sa do nevysokých topánok. Akosi podcenila vetrisko, ktorý naberá na sile. Prefukuje pomedzi gombíkové dierky. Podarí sa jej zavesiť na tuju gule, i sa pomodlí jeden zdavas. Prituhlo. V duši jej klíči smútok. Nikto neprišiel, lebo chalúpka, osnežená, vyzerá veľmi opustene. Aj chodník je neporušený, žiadne kroky nevidno. Zrazu začuje tichý zvuk. Akoby plakalo bábätko. Pátra po zdroji, inštinkt ju vedie do šopky. V kúte sa čosi mrví. Čierna mačička si to nijako zle vyrátala, jar je ešte ďaleko. Okolo nej štyri drobné klbká, mrnkajú a trasú sa od zimy. Berie ich do teplého šálu. Mačacia mama neprotestuje.
Teplé mliečko ich obe vzpružilo. Mačiatka spia, spokojné na peci. Obetovala im štrikovaný sveter. Aj tak sa už také nenosia. Smútok ju akosi nesmelo opúšťa. Hľadí na päť najdúchov, potom na skromný stromček v kúte. Veď hej, v takýto deň nie je dobre samému...
