O ježibabke z perníkového pelechu

Starká sa po konfrontácii s vlastnou peňaženkou rozhodla svoju bytovú otázku riešiť pomerne netradičným spôsobom. Firma Pernik&syn jej za výhodných leasingových podmienok ponúkla ekologicky nezávadný projekt samolepiacich tvárnic, z ktorých aj sedemročné dieťa hravo postaví hurá-systémom chutnučký domček, v ktorom sa každý priemerný bezdomovec bude určite cítiť ako v raji. Naša prestará dáma sa samozrejme potešila a s pôžitkom si nasťahovala svojich sedem sliviek a tri hrušky do nového bývania. Po čase zistila, že strecha, vyrobená z najčistejšieho perníka z bezlepkovej múky bez emulgátorov, hravo unesie najnovší satelitný systém, kúpený výhodne na splátky, a že dokonca aj v temnom lese má jej mobil signál. Nuž sa vôbec nehnevala na mestské zastupiteľstvo, že ju ako neplatičku nájomného vyhostila zo slušnej spoločnosti. Okrem občasných a zákonom nariadených návštev na úrade práce žila v úplnej izolácii od okolitého, civilizovaného sveta.
V tom istom čase, v inej dimenzii a za iných okolností sa snažil Janko Vyskočil prehovoriť svoju rovesníčku Marienku Pokornú na prechádzku v temnom lese. Pod zámienkou vyhľadávania a konzumácie jahôd, ktoré v lesnom prevedení nemali dokonca ani v hypermarkete "T", ju nehanebne vylákal do lokality, kde prehistorická dáma práve prášila koberce.
Samozrejme, že Anička svojich milujúcich rodičov vôbec neupozornila, kde sa mieni zdržiavať. Aktovky s nedojedenou desiatou a pokrčenými tričkami od telesnej sa našli po troch mesiacoch pohodené pri kontajneroch. Tento fakt narobil miestnym mužom zákona ďalšie hlboké vrásky na prepotenom čele.
Dvaja maloletí sa ocitli v temnom a znečistenom lese. Predierajúc sa pomedzi zaprášené kriaky a haluze, zabárajúc sa do kopy nevratných fliaš a hrdzavejúcich konzerv sa ocitli na čistinke, kde sa týčili kmene stromov, vyrúbaných vo výške pása. Znak občasnej prítomnosti tmavších spoluobčanov varoval pred možnosťou osobnej konfrontácie, a tak sa naši dvaja maloletí odobrali hlbšie do tmavej húštiny. Podľa rozprávania starých materí, zdržiavajúcich sa toho času v zariadeniach opatrovateľskej služby, tu mali údajne rásť už vyššie spomenuté bobuľoviny. Dehydrovaní a vyhladovaní sa ocitli zoči-voči tvrdej realite, keďže sa medzitým začalo stmievať.
Janíčko, investigatívne dieťa s hyperaktívnou povahou vyliezol na strom - alebo skôr na to, čo po ňom zostalo - a ľaľa, v diaľke zbadal svetielko. Cez zahnívajúcu kopu ekologického odpadu sa dostali k domčeku, okolo ktorého krúžilo vďaka lepkavej vôni škorice množstvo zmutovaného hmyzu. Z otvoreného plastového okna zaznievala zvučka markizáckych televíznych novín. Zaklopali na dvere posypané koriandrom a prsty sa im nalepili na kľučku. Z vnútra sa ozval sladučký hlas: „Poďte ďalej, moje nebožiatka, už vás očakávam!“
Milo prekvapení vošli dnu, kde staručká dáma práve dopekala pizzu. Po veselej večeri spojenej s degustáciou whisky sa uložili spať. Láskavá dobrodinka ich uistila, že sama nahlási na príslušné oddelenie policajného zboru, že sú v poriadku. Predsa je to jej občianska povinnosť.
Svoju pravú tvár maskovala až do chvíle, keď sa Janíčko s Marienkou zobudili do zasmogovaného rána. Starenka, ktorá sa akoby mihnutím čarovnej bakule zmenila na ohavnú strigu so štyrmi infekčnými bradavicami na nose, ich bez milosti zavrela do kybernetického chlieva a začala ich vykrmovať ovsenými vločkami s jogurtom. Každý deň prichádzala ku dvierkam a pýtala Janíčka, aby vystrčil prst. Na otázku, čo chce s nimi urobiť, odpovedala: „Buď mi darujete svoje vlasové korienky na transplantáciu, alebo mi budete doživotne vynášať smeti.“
Janíčko, alergický na prach, s návrhom súhlasil, a po krátkom lekárskom zásahu mu ostalo na hlave iba lesknúce sa koleno.
Marienka sa však ani pod hrozbou doživotnej funkcie likvidátorky domového odpadu nemohla zmieriť s myšlienkou trvalej plešatosti a tak sa jej stalo túlanie po znečistenej vegetácii osudným. V oranžovej uniforme štátneho zamestnanca vynášala pár týždňov smetníky, nechutne obrýzgané odpadkami z kuchyne.
Policajnej hliadke sliediacej v okolí však podozrivo nízky vzrast príslušníčky armády oranžových naznačil, že ide zrejme o týrané dieťa, zanedbávajúce školskú dochádzku. Keďže sa popis maloletej Marienky P., zverejnený vo všetkých médiách plne zhodoval so zanedbaným dieťaťom ponevierajúcim sa okolo smetníkov, muži zákona zasiahli. S kuklami na hlavách a s bojovým pokrikom na perách - Stop zneužívaniu maloletých smetiarok - prepadli dúpä ježibaby a Marienku P. oslobodili. Po odvšivení a následnej poststresovej terapii ju odovzdali do rúk šťastných a jasajúcich rodičov. Radosť bola zrejmá, veď počas jej neprítomnosti im pozastavili detské prídavky.
Janíčko sa pridal k hnutiu skinheads a Marienke sa jej bohaté skúsenosti z vynášania smetných košov podpísali pod jej budúcu kariéru. Ako suverénne najlepšia vyhrala konkurz na likvidátorku nepoužitých rezerv v zahraničnej firme na odvoz domového odpadu. A ježibaba? Po dvoch dňoch strávených vo vyšetrovacej väzbe sa vďaka svojmu obhajcovi zaplatenému z daní občanov dostala na psychiatriu. S rukami pedantne zviazanými za chrbtom olizuje sklo a dúfa, že zakrátko, po prezidentských voľbách sa v rámci amnestie dostane na slobodu.