Ponúknem deťom Beatles

Keď som bola ešte pubertiak, existoval jedine Elán a nejaké tie hity od Pugačevy a slovenských spevákov - Haberu a Grigorova. A Triangel, relácia o hudbe, to bola špica. Tie predné zuby mal Habera fakt super - v klipe, kde ho dievčatko naťahuje medzi prstami.
Tato mal gramofón, ktorý sme my deti mali zakázané používať, keď nie je doma. A mal na tú dobu veľmi slušnú zbierku platní, ktorú si chránil ako oko v hlave. Ja som nemala magič, ani rádio. Raz som bola v tábore, kde boli aj Gréci, bolo to taká medzimestská „družba“. Jeden chlapík, Janis, sa do mňa strašne zamiloval. Písal mi listy a poslal mi kazetu Sonny. Skoro som odpadla, lebo u nás boli klasické Emgetonky. Chránila som si ju viac než svoje oči. Všetci mi ju závideli. Nahrala som si tam Depeche mode a tajne si ju púšťala v ocovom magiči. Raz som ju tam zabudla a on sa naštval a hodil mi ju o zem. Ja mu to nezazlievam, bola som vtedy drzá ako opica. Ale tú kazeta pre mňa znamenala všetko. Samozrejme, že sa rozpadla. Ostali z nej len črevá. A tatko, asi mu to došlo, do noci s malinkým skrutkovačom štuboval, až sa mu podarilo tú hmotu namotať a keďže vonkajšok bol rozbitý, namontoval mi to do – do Emgetonky. S úsmevom mi ju ráno dal a ja som sa tvárila, že super. Figu borovú. Každému vysvetľuj, že tá kazeta má črevá zo Sonny…
Dnes keď vidím, čo moje deti pozerajú na nete, tie odporné videá, kde sa metalisti prezliekajú za kadejaké príšery… No ale nahovor deťom, že Beatles je lepšie! Zase chceš pustiť tú gebuzinu? Mami, ty si sa zbláznila! Veď je to otrasné!
V čase svojich najväčších depiek, keď som bola nešťastne zamilovaná, som si púšťala tanec smrti - neviem, kto to zložil, taký koncert pre orchester, bolo to super. A Beatles mi vždy dokázalo dvihnúť náladu. Ale všimla som si, že moje najstaršie decko nepočúva tú príšernú hudbu preto, že by sa mu páčila, ale preto, že by vyzeral ako debil pred kamošmi, keby mal v Mp3 Yesterday alebo Yellow submarine. Aj keď si to neuvedomuje, podvedome sa mu to možno aj páči. Ale stratil by tvár. A teraz si prestavme, že bude akýsi zoznam hudobných telies, ktoré môže mládež do 18 rokov počúvať. A nebodaj pôjde nejaký sopľoš po ulici a zastaví ho policajt, vyberie mu z uší slúchadielka a preverí, či skupina, ktorá tam vyrevúva, je na zozname prípustných. AK nie, bude dieťa obvinené z priestupku proti „smerovaniu“. Mám pocit, že ten smer, čo si Slovensko ani neviem akým spôsobom vybralo, (lebo ja som voliť nebola, nebolo koho), je akýsi divný. Stúpame prudko nadol.