Príliš krásny deň na smrť

Taký krásny deň. Zomrel úplne nevinne. Baba nezvládla riadenie. Ona mal airbagy, nestalo sa jej nič. Nuž čo, dostane nejakú podmienku a bude. A že ostane sirota a manželka, čo s tým?
Koľko takých nešťastných nevinných ľudí zomrie a ani pes po nich nebrechne. Týždenne zahynie na cestách aj desať ľudí - myslím na Slovensku. Mnohí len preto, že boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Mohli radšej dostať hnačku alebo sa im mohol zaseknúť zips na nohaviciach a odísť z domu o desať minút neskôr. Smrť by ich minula. Alebo možno ani nie. Stihla by ich inde?
Zimomriavky, keď smrť udrie niekde tesne vedľa. Mohol to byť môj muž, čo išiel ráno do práce. A nedošiel. Autíčka sú krásne, drahé a nákladné veci. Potrebujeme ich ako soľ, hlavne ak je do práce dobrých 30 kilometrov. Ale sme radi, že vôbec tú prácu máme, že máme kam sa ponáhľať tým autom. Ale niekedy mi auto pripadá ako pojazdná škatuľa na smrť. Chvíľu žiješ, staráš sa o deti, zápasíš so životom, s financiami, s problémami… A potom bum. Všetko sa skončilo.
Nepomôže ísť podľa predpisov a dávať si pozor. Stačí nejaká baba, čo nezvládne riadenie… Alebo chlap, čo bezohľadne predbieha. Taký krásny deň. Zomrel človek. Je mi to strašne ľúto.