Snehulienka a sedem anonymných alkoholikov

Vďaka tejto náhode zdedil ako jediný priamy príbuzný aj značný obnos peňazí zo životnej poistky. Ako novozbohatlík mohol svojej zosnulej manželke zakúpiť exportnú truhlu z nerezu a vystrojiť honosný pohrebný obrad s veselou dychovkovou hudbou.
Sťa útecha pre ubolenú dušu mu ostala na krku nezaopatrená dcéra. Kvôli jej belostnej pleti, ktorá odolávala aj soláriu, ju v škole prezývali priesvitná Snehuliena. Jej nick však vznikol aj z iného, prozaickejšieho dôvodu - raz sa jej totiž podarilo zjesť celé vedierko snehu na jedno posedenie, pričom si stihla odgrgnúť len raz..
Kým tatko po večeroch zapíjal žiaľ, ona mailovala, kulmovala si vlasy, lakovala nechty a sem tam ohriala v mikrovlnke pre rodinného miláčika kocúra Félixa mačaciu konzervu. Po dvoch dňoch nútených prác vyhlásila personálny štrajk a šmarila všetky špinavé handry a prihoreté hrnce do odchádzajúceho smetiarskeho auta.
Zúfalému otcovi už nemal kto ani vyhrabať v šuplíku dve rovnaké ponožky. Rozhodol sa preto riešiť problém podaním inzerátu cez internet. Na záľahu mailov odpovedal dosť neuvážene: vybral si úplne náhodne pomocnicu do domácnosti. Hlavným kritériom výberu bola značne vyretušovaná fotografia z prvého svätého prijímania. Dáma, ktorá sa dostavila na osobný pohovor, natoľko budúceho zamestnávateľa očarila, že odhodil čierny župan a bezdomovcom podaroval celý mech čiernych ponožiek a tielok. Z pôvodne zamýšľaného plánu zamestnať na plný úväzok kuchárku a upratovačku sa vykľul civilný sobášny obrad na miestnom národnom úrade.
Nová mamá však nebola iba ideálnou manželkou. Snažila sa vylepšiť si svoj imidž obstarožnej au-pairky najnovšími účesmi a handrami. V priebehu prvých dní si stihla vyskúšať všetky Snehulienkine nohavice a po optickej konfrontácii so starožitným zrkadlom v predsieni zhodnotila svoje pozadie ako navýsosť uspokojivé. Keď jej však pastorkyňa odmietla nohavice požičať, rozhodla sa, že sa jej zbaví raz a navždy. Zavolala non stop linku dôvery a predstierala, že ju nevlastná dcéra týra psychicky, ekonomicky, sociálne i fyzicky, ba aj emocionálne. Táto čarovná formulka spôsobila, že v priebehu piatich minút od telefonátu pred domom zabrzdila červená dodávka. V okamihu sa z nej vyrojilo komando siedmich strážcov týraných nevlastných matiek a za tichého prdenia otca, ktoý zápasil so salmonelózou, odvliekli Snehulienku v starom župane a kockovanej deke do ústavu pre výkon väzby maloletých. Macocha sa ešte stihla porozprávať so šoférom, aby Snehulienku vysadil na najbližšej čerpacej stanici. šuchla mu do vrecka voľnú vstupenku na Davis cup a nadšene odkráčala skúšať si rifle pred starožitné zrkadlo.
Šoférovi sa Snehulienky uľútilo. Sám mal doma tri adolescentné príšery, a veľmi dobre chápal, že týranie nevlastnej matky akosi patrí k pubertálnym prejavom nezrelého človiečika. Keď ho však z náhlej sympatie uhryzla do ukazováka, vyhodil ju na diaľnici. Za revu okolofrčiacich kamiónov s dobytkom ju bez pomoci a bez jedinkého eura vo vrecku nechal v prachu D-jednotky.
Ide si chudina Snehuliena po okraji vozovky a desí ju každé zatrúbenie klaksóna. Na lichotivé pískanie sa neobráti, priateľské výkriky diaľkových vodičov ju privádzajú do zúfalstva a ženú do zaprášených krov pozdĺž komunikácie. Ako tak skočí do pichľavého krovia po tretí raz, zachytí jej rozmaznaný nosík lákavú vôňu opekajúcej sa klobásy. Ide teda za ňou, keď tu na lysej plošine, v susedstve kafilérky, naďabí evidentne zadnými časťami tela otlačenú čistinku. Zafajčená clona derúca sa do nosa dáva tušiť, že momentálne neprítomné osadenstvo sa tu zdržiava minimálne od posledného sčítania ľudu.
Snehulienka, ustatá od odmietavého kývania statočným vodičom, ktorí napriek jej bezútešnému vzhľadu brzdili pri krajnici, si sadla na bútľavý peň v strede čistinky. Hoci ju nikto nenúkal, vyjedla posledné zvyšky psej konzervy, zobla si i ohorenej klobásy z ohniska a vycedila pár zatúlaných kvapiek piva z voľne pohodených fliaš. Potom sa usalašila na perine záhadného pachu a konzistencie, a ignorujúc húfy ploštíc oddala sa slastnému sneniu o Leonardovi Dik Kaprikovi, hviezde domorodého futbalového mužstva. Verila, že raz ju predsa nájde, a vezme si ju za ženu. A spolu budú žiť... Ustatá Snehuliena zaspala. Keď na okolité húšťavy sadla prismudnutá nôcka, rozochvela sa zem čaptavými krokmi čudesnej tlupy siedmich záhadných osôb. To sa siedmi anonymní alkoholici uberali domov do húštiny na večeru.
Ako sa dalo čakať, ten, čo mal najviac dier na svetri, bol ich náčelník. Prekvapení z prítomnosti nežného pohlavia sa všetci iniciatívne utekali vycikať do blízkeho supermarketu. Pri tej vzácnej príležitosti si umyli ruky i tváre, čo im značne uľahčilo vzájomnú identifikáciu. Po návrate k ohnisku využili svoje občianske právo na informácie a žiadali od Snehulieny doklad totožnosti. Keď im sľúbila, že bude chodiť na drevo a po večeroch im strihať nechty, celí šťastní si ju nechali. Aby vyvrátili možné špekulácie verejnosti, všade rozprávali, že im prišla inšpekcia z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Druhý deň ráno, keď poludnie dávalo pocítiť čas hlavnej futráže, sa milí anonymní alkoholici vybrali do práce na smetisko, kde za neľahkých podmienok zbierali papier do zberu…
Sedí si Snehuliena na špinavej zemi, piesok so špakmi presýpa z formičky do starej konzervy. Kým ona zútulňuje priestor, kde zamýšľa stráviť svoje dni, macocha zatiaľ číta istý bulvárny denník. Ako tak listuje, zrak jej padne na nenápadný článok s názvom Kontrola z ministerstva u bezdomovcov. Mozog sa jej zasekne a schopnosti detektíva Orieška dostanú zelenú… Zrazu si je istá, že kontrola z ministerstva je jej pastorkyňa. Schytí polootvorený dezert a taxíkom sa priblíži k miestu určenia. Nič netušiaca Snehuliena zatiaľ pozbierala dva špaky a chystá sa zohnúť po tretí… Napätie vrcholí, aj obstarožné vrany zabudnú krákať, keď sa skrze húštinu zakráda k nevinnej dievke škaredá babizňa v najnovších rifliach (ešte jej trčí vzadu cenovka). Macocha si pretrie vrásky koenzýmom Q10 a zrazu sa zmení na o desať rokov staršiu vetchú starenku. Pod zámienkou, že si potrebuje odskočiť, nechá Snehuliene dezert… Snehuliena už tak dávno nevidela čokoládu, že ignoruje pavučinu na okrajoch krabice, i to, že jeden cukrík sa podozrivo hýbe… Bum. Padá na zem ako podťaťá. Babizňa sa vyvečie z húštiny a spokojná odkráča domov.
Je tma. Podnapití anonymní alkoholici sa vracajú do húštiny. Po dvanástich neúspešných pokusoch trafiť na miesto, kde sa zdržiavali včera, nakoniec zakopnú o bezvládne telo Snehulieny. Okamžite vytriezvejú a začnú obviňovať vládu, parlament i Fica. Nad ránom privolajú vrtuľník prvej pomoci a pribehnuvším lekárom podajú nesúvislý výklad, ktorého pointov je, že oni ju len našli, takto to bolo!
Snehulienu odviezli do sanatória pre dlhodobo chorých. Skrze špinavé sklo ju sem-tam videli aj naši alkoholici, keď kvôli kontrole z hygieny vyniesli všetkých pacientov a verandu.
V tomto sanatóriu bol na civilnej službe istý mladý muž. Netušené schopnosti starať sa o nehybných pacientov ho natoľko uchvátili, že sa rozhodol urobiť si maturitu a pokračovať v štúdiu, aby sa mohol stať upratovačom. A čuduj sa svete, bol to Dik Kapriko. Ako tak utieral dlážku pod posteľou Snehulieny, zazdalo sa mu, že je nejaká bledá a chcel ju rozveseliť. Kdesi počul, že bozkávanie dievky rozveseľuje a tak využil nehybnosť Snehulieny a pobozkal ju… Ale čo sa nestalo. Snehuliena sa prebrala. Od radosti zažalovala nemocnicu za rušenie súkromia a proces vyhrala. Vysúdené prostriedky použila na nákup unimobunky, kde spolu s Dik Kapikom spoločne žili, až kým ich to neomrzelo. Po večeroch sedeli pri ohníku spolu so siedmimi alkoholikmi a fantazírovali o tom, ako vyhrajú v športke… No priznajme si, nie je ten život krásny?