Zažili ste už neodôvodnený optimizmus?

Pri troch deťoch, nedostatku prachov, mužovi v škole s týždňovými turnusmi ma depka opantávala čoraz viac. Prejavovala sa dosť zvláštne – deti ma rozčuľovali, nervy praskali, jediným spojivkom s normálnym duševným zdravím boli knihy. Keď som chrústov uložila na spiš, zaľahla som ku knihe. Čím depresívnejšia kniha, kopec mŕtvych, katastrofy, rakovina, tým lepší pocit. Keďže nikto nie je ideálny, ani môj muž nie je, depky sa hromadili s hádkami. Až po rokoch mi došlo, že som vlastne mala šťastie – možno to bolo obdobie, kedy na mňa spolu s popôrodnou psychózou doľahli iné trable a mohlo sa to skočiť zle. Nevedel o tom však nik, ani moja mama, ktorá mi pri každej príležitosti dávala nejaké prachy (čo síce pomohlo, ale len dočasne, lebo rodinný rozpočet je jedna veľká čierna diera)
Keď som čakala štvrté dieťa, ktoré, (žiaľ, alebo našťastie) si potom Boh rozmyslel, depka udrela novou silou. Na dedine, kde nebolo žiadneho úniku, s tromi deťmi, s mizerným platom, s pocitom, že kedy bude mať muž výplatu, no hrôza. Kam uniknúť? Našťastie sa zo mňa nestal alkoholik, lebo to by už bol vrchol. Potom som na počudovanie prišla na to, že byť zamestnaná je super. Že to akosi pomáha pri depke, a človek má možnosť každý deň niečo užitočné urobiť. Posledné tri roky zažívať ten neodôvodnený, neopodstatnený otpimizmus, čo ma veľmi stresuje, pretože neviem, odkiaľ prišiel. Je to normálne?
Akosi mi to nejde do hlavy, lebo veď vstávať každý deň o šiestej, natierať chleby na desiatu, zhánať deti do auta, terigať sa do práce tridsať kilákov, potom sa tváriť že makám ako ťažný mul, poobede zbierať deti zo školy, na nákup, doma variť, ťahať zauzlené prádlo z práčky, vešať ho na sušiak, medzitým pozbierať psie exkrementy z dvora, utekať umývať haldu riadu, potom skladať tielka, nachádzať páry ponožiek, zasadnúť k Hausovi… a dokoola, no je toto nejaký život? Tešiť sa z toho, že konečne som doumývala posledný tanier a že sa mi podarilo zašpárovať kachličky v kúpelni... Ale smiešne je, že ten optimizmus vo mne akosi ostáva a nechce odísť. Dúfam, že som ho nenastrašila a neopustí ma tentoraz navždy…