Na úvod je dôležité spomenúť, že vitamín E sa v prírode vyskytuje v 8. formách, ktoré sú nasledovné: alfa-tokoferol, beta-tokoferol, gama-tokoferol a delta-tokoferol, kde alfa-tokoferol je najsilnejším antioxidantom zo skupiny spomínaných tokoferolov, a alfa-tokotrienol, beta-tokotrienol, gama-tokotrienol a delta-tokotrienol, ktoré sú vo vysokých koncentráciách obsiahnuté v rastlinných surovinách, kde hrajú rolu vo fotosyntéze. Antioxidačné účinky vitamínu E boli objavené až v 50. rokoch 20. storočia, kde sa zistilo, že hrá významnú rolu v prevencii proti oxidatívnym procesom (viac v článku Vitamín C). No vitamín E má aj ďalšie dôležité funkcie v našom organizme, bez ktorých by sme si nevedeli predstaviť správne fungovanie nášho organizmu.
Funkcie a mechanizmy
Antioxidačné účinky vitamínu E sú bezpodmienečne nevyhnutné pri vzniku voľných radikálov, ktoré poškodzujú membrány buniek. Vo viacerých štúdiách bola pozorovaná suplementácia vitamínom E (alfa-tokoferol) za účelom prevencie proti kardiovaskulárnym ochoreniam, ako je napr. ateroskleróza. Častou príčinou aterosklerózy je ukladanie tukov v cievach, čo vytvára tzv. plaky. Ak plak praskne, na mieste sa vytvorí krvná zrazenina, tzv. trombus, ktorá zablokuje prietok krvi a spôsobí infarkt. Chcel by som upozorniť, že infarkt je stav kedy nie je dané tkanivo dostatočne zásobené krvou a nastáva tzv. nekróza, čiže odumieranie buniek v tkanive. Ak sa jedná o infarkt myokardu (srdca), plak je lokalizovaný v tzv. koronárnej tepne, ktorá zásobí srdce okysličenou krvou. Blokáda dodávky krvi do srdca spôsobuje odumieranie buniek srdca, tzv. kardiomyocytov, čo spôsobí následne zlyhanie srdca. Druhý spôsob, ako môže nastať infarkt v prípade aterosklerózy je, keď sa plak oddelí od cievy a začne cirkulovať v krvnom obehu. Ak narazí na užšie cievy, cez ktoré nedokáže prejsť, zablokuje a tým aj zastaví dodávku krvi do konkrétneho tkaniva. Vitamín E síce zvyšuje rezistenciu LDL cholesterolu proti oxidatívnemu poškodeniu, no nebolo dokázané, že je účinný ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam.
K druhej forme vitamínu E, gama-tokoferolu je pripisovaná špeciálna chemická úloha v našom organizme. Gama-tokoferol je schopný vychytávaním zabraňovať aktivite mutagénu peroxynitrit, ktorý poškodzuje lipidy, proteíny a DNA bunky. Napriek tejto skutočnosti nie je dokázaný antikarcinogénny účinok vitamínu E.
Ďalšou rolou vitamínu E je zvyšovanie aktivity tzv. prostacyklínu, ktorý zabraňuje agregovaniu (zoskupovaniu) krvných doštičiek a spôsobuje vazodilatáciu (rozširovanie stien ciev).
Obsah v strave
Obsah vitamínu E v strave je dostatočný, či už sa jedná o živočíšne produkty alebo rastlinné suroviny. Hlavným zdrojom vitamínu E sú rastlinné oleje, v ktorých je bohato obsiahnutý, no najväčším zdrojom sú vlašské orechy a arašidy s obsahom 20mg na 100g. Spomedzi rastlinných surovín sú výbornými zdrojmi mrkva, kapusta ružičková, hrach, špenát a paradajky. Ďalším výborným zdrojom sú ovsené vločky, piškóty, chlieb pšenično-žitný a bravčová masť. Mäsové výrobky nemajú až také množstvo vitamínu E, ako rastlinné suroviny, no obsah tohto vitamínu tam je dostatočný.
Odporúčaný príjem vitamínu E závisí na veku jedinca. Vzhľadom na RDA, deti od 1-8 rokov by mali denne prijať 6-7mg vitamínu E, kdežto deti od 9-13 rokov by mali denne prijať až 11mg vitamínu E. U jedincov od 14 rokov a vyššie by mal denný príjem vitamínu E dosahovať 15mg. Samozrejme, ako bolo spomínané aj v predošlých článkoch, u tehotných žien by mal byť denný príjem vitamínu E tiež vyšší a dosahovať hodnotu 19mg.
Deficit vitamínu E je veľmi vzácny a nikdy k nemu nedochádza z dôsledku nedostatočnej výživy. Napriek tomu je vitamín E vo vysokých dávkach pre náš organizmus toxický, a dávka vyššia ako 1000mg môže spôsobovať gastrointestinálne problémy a znižovať hladinu tyroxínu (hormónu štítnej žľazy).
Posledný vitamín slúžiaci ako antioxidant v našom organizme môže úspešne uzavrieť tento článok, a uviesť vám ďalší vitamín, ktorého funkcie sú trocha odlišné od predošlých spomínaných vitamínov. Týmto vitamínom je vitamín K.
Zdroje:
1. Hlúbik P., Opltová L. Vitamíny. Praha. Publikácia a distribúcia GRADA, 2004. ISBN: 802-47-037-34.
2. Kittnar O. a kolektív. Lekárska fyziológia. 2020. 2., prepracované a doplnené vydanie, Praha. Vydavateľstvo GRADA, 2020. ISBN: 978-80-247-1963-4.
3. Rizvi S., Raza T. S., Ahmed F., Ahmad A., Abbas S., Mahdi F. The Role of Vitamin E in Human Health and Some Diseases. May 14, 2014. NCBI.
4. Medina J., Gupta V. Vitamin E. May 15, 2021. STATPEARLS.
5. Luo K. E. What to know about atherosclerosis. April 19, 2020. Healthline.
6. Pahwa R., Jialal I. Atherosclerosis. August 10, 2020. STATPEARLS.
7. Arnarson A. 20 Foods That Are High in Vitamin E. May 24, 2017. Healthline.
8. NIH. Vitamin E. March 26, 2021. NIH.
9. NHS. Vitamin E, Vitamins and minerals. August 3, 2020. NHS.
