V 30. rokoch minulého storočia sa konala jedna štúdia o metabolizme cholesterolu, ktorej predmetom boli kurence kŕmené stravou nízkou na tuky. U týchto kureniec boli pozorované tzv. hemoragie, čiže krvácania, a keďže v tej dobe bolo poznatkov o vitamínoch veľmi málo, vedci prišli s hypotézou, že musí existovať ďalší tiež v tukoch rozpustný vitamín, a jeho rola v zrážanlivosti krvi, tzv. koagulácii mu pridelila meno vitamín K (koagulačný vitamín).
Funkcie a mechanizmy
Ako bolo spomenuté, vitamín K zohráva u človeka dôležitú rolu v koagulácii, no ako prebieha koagulácia, a aké dôležité faktory sú potrebné pri tomto procese?
Koagulácia je jednoducho povedané proces zrážania krvi, ktorý slúži, aby zabránil krvácaniu a stratám krvi. Hemostáza, čiže stav zastavenia krvácania, je výsledkom koagulácie, ktorú rozdeľujeme na 2 typy: primárna a sekundárna. Prvý proces, primárna hemostáza zahŕňa tzv. agregáciu (zoskupenie) krvných doštičiek na postihnuté miesto, kde formujú laicky povedané zátarasu ("plug"), aby sa predišlo väčším stratám krvi. Sekundárna hemostáza predstavuje 2 koagulačné cesty (kaskády), tzv. vnútorná (cesta kontaktnej aktivácie) a vonkajšia (cesta tkanivového faktora), ktoré spoločne vedú k tvorbe fibrínu, ktorý stabilizuje spomínaný "plug". Vnútorná cesta je aktivovaná kolagénom, ktorý je poškodením endotelu (bunky ciev) vystavený a schopný aktivovať spomínanú cestu, a naopak vonkajšia cesta je aktivovaná tzv. tkanivovými faktormi, ktoré sú vylúčené endotelovými bunkami, ako odpoveď na vonkajšie poškodenie. Pri koagulácii sú veľmi dôležité tzv. koagulačné faktory, ktoré po postupných aktiváciách aktivujú dôležitý faktor II (protrombín), ktorý po štiepení tvorí konečný faktor IIa (trombín). Trombín je dôležitý, pretože premieňa fibrinogén (faktor I) na fibrín (faktor Ia), ktorý ako bolo spomenuté stabilizuje "plug" vytvorený krvnými doštičkami. No predtým, než ho stabilizuje, fibrínové podjednotky sa začnú zoskupovať a tvoriť fibrínové vlákna, na ktoré následne začne pôsobiť faktor XIII, aby vytvoril sieť fibrínových vlákien, ktorá následne stabilizuje spomínaný "plug". Aby sa predišlo nadmernej koagulácii, náš organizmus si vyvinul spôsob, tzv. negatívnu spätnú väzbu, ktorá zabraňuje tvorbe trombínu a faktorov X, V a VIII, nevyhnutných pri tvorbe protrombínu. Tento dej je spôsobený práve trombínom a proteínmi C a S. Trombín pôsobí negatívnou spätnou väzbou tým, že aktivuje premenu plazminogénu na plazmín, ktorý štiepi spomínané fibrínové vlákna, laicky povedané, láme ich. Trombín stimuluje produkciu antitrombínu, ktorý znižuje produkciu trombínu a faktoru X. Spomenuté proteíny C a S deaktivujú faktory V a VIII, aby sa predišlo koagulácii.
No, akú ma rolu v koagulácii vitamín K? Vitamín K je nevyhnutný pri aktivácii protrombínu, faktorov VII, IX, X a proteínov C, S a Z, ktoré tiež aktivujú protrombín. Ďalej, vitamín K umožňuje väzbu koagulačných faktorov na vápnikové ióny, čím sa uľahčuje proces koagulačných ciest (kaskád).
Vitamín K hrá tiež dôležitú rolu v biosyntéze bielkovín v plazme, kostiach a obličkách. Spolu s vitamínom D sa zúčastňuje syntézy proteínu osteokalcínu, ktorý je dôležitý v mineralizácii a udržiavaní kvality kostného tkaniva tým, že tu uľahčuje väzbu vápnikových iónov.
Obsah v strave
Obsah vitamínu K je bohatý najmä v rastlinnej strave, no tiež aj v strave živočíšneho pôvodu. Najväčšie zastúpenie vitamínu K má špenát (0,334mg na 100g), a karfiol spolu s kapustou, kde obsah vitamínu K činí 0,25-0,275mg na 100g. Ďalšími výbornými zdrojmi sú sójové oleje, sójové bôby, brokolica, pšeničné otruby a ovos. Spomedzi stravy živočíšneho pôvodu má zvieracia pečeň tiež dostatočný obsah vitamínu K.
Odporúčaný príjem vitamínu K vzhľadom na RDA nie je presne stanovený, no podľa výsledku štúdie tzv. protrombínového času, ktorý meria čas za ktorý sa vytvorí krvná zrazenina, sa stanovil predpoklad, že príjem vitamínu K bez ohľadu na vek by mal byť 0,001mg na 1kg telesnej hmotnosti. Keďže u ľudí, ktorí netrpia ochorením, ktoré spôsobuje deficit vitamínu K, sa deficit tohto vitamínu neobjavuje, bol stanovený tzv. adekvátny príjem vitamínu K vzhľadom na vekové skupiny. U detí do 13 rokov bol adekvátny príjem vitamínu K stanovený na 0,055-0,06mg/denne, u adolescentov 0,075mg/denne, u mužov 25+ 0,12mg/denne a u žien 0,09mg/denne.
Vitamín K nie je toxický pre náš organizmus aj pri vysokých dávkach. Straty vitamínu K pri varení mäsa sú nasledovné: hovädzie (0-25%), bravčové (0-25%), kuracie (0-45%) a údené (0%). Pri pečení v trúbe sú straty vitamínu K u spomínaných druhov mies väčšie. Straty vitamínu K počas prípravy varenej alebo dusenej zeleniny neboli zaznamenané. Týmto článkom by som chcel ukončiť sériu článkov Vitamíny a predstaviť vám ďalšiu sériu s názvom Minerály.
Zdroje:
1. Hlúbik P., Opltová L. Vitamíny. Praha. Publikácia a distribúcia GRADA, 2004. ISBN: 802-47-037-34.
2. Kittnar O. a kolektív. Lekárska fyziológia. 2020. 2., prepracované a doplnené vydanie, Praha. Vydavateľstvo GRADA, 2020. ISBN: 978-80-247-1963-4.
3. Imbrescia K., Moszczynski Z. Vitamin K. July 10, 2020. STATPEARLS.
4. Chaudhry R., Usama M. S., Babiker M. H. Physiology, Coagulation Pathways. September 3, 2020. STATPEARLS.
5. Palta S., Saroa R., Palta A. Overview of the coagulation system. September-October 2014. NCBI.
6. DiNicolantonio J. J., Bhutani J., O'Keefe H. J. The health benefits of vitamin K. October 6, 2015. NCBI.
7. NIH. Vitamin K. March 26, 2021. NIH.
8. Arnarson A. 20 Foods That Are High in Vitamin K. September 6, 2017. Healthline.
9. Sheehan J. Does Cooking Vegetables Decrease the Level of Vitamin K? December 17, 2018. SFGATE.
10. Lee S., Choi Y., Jeong S. H., Lee J., Sung J. Effect of different cooking methods on the content of vitamins and true retention in selected vegetables. December 12, 2017. NCBI.
