X+
V mojej vysokoškolskej hlave som mala celú databázu vtipov o MatFyzákoch. „... ale veď aj o blondínkach je množstvo vtipov, ktoré naozaj preháňajú... Niečo pravdy na tom bude, ale určite nie všetko! Pochybujem, že niekto nosí kockatú košeľu len pre to, aby mohol zadať súradnice, kde majú poškrabať"
Prvý semester sa začal poriadnou dávkou gréckych písmen, definícií, príkladov a matematických vtipov, ktoré sme vôbec nepochopili alebo (v lepšom prípade) nám vôbec nepripadali vtipné. Veď kto by sa smial na tom, že nejaké pokrútené epsilon je menšie ako nula. Na chodbách som občas stretla čudných ľudí (vystrihnutých z vtipov) a premýšľala, či sa mi to iba nezdalo (že ten človek mal vo vlasoch RAMku alebo pliešok na čele). Na chodbách som míňala skupinky rozprávajúce sa neznámym jazykom, ktorý sa nápadne podobal jazyku niektorých prednášajúcich. Prišlo prvé skúškové... plné stresov, písomiek, úspechov, neúspechov a deprimujúcich vyjadrení typu „Slečna, ja naozaj nechápem ako ste sa sem dostali!" alebo „dôkaz prenecháme čitateľovi". Zvládla som to... s hrdosťou a zvláštnym pocitom, čo ak to ďalšie nezvládnem (a naozaj tu nemám, čo hľadať)...
Druhý semester bol tiež preplnený gréckymi písmenami, maticami, grafmi, integrálmi a matematickými vtipmi, ktoré sme pochopili a občas nám pripadali vtipné. Na chodbách som stretávala čoraz viac známych "podivných" tvárí a začínala som rozumieť neznámemu jazyku, ktorým sa rozprávajú skupinky na chodbách... Prišlo skúškové (plné dôkazov ponechaných na čitateľa) a s ním nervózne zhluky ľudí vyobliekaných natoľko, že by ich nikto nenazval kockami. Len občas niekde zažiarili povestné dlhé mastné vlasy či kockatá košeľa. S plynúcimi dňami sa (priamoúmerne) stupňovali povzdychy venované prázdnym políčkam v indexe a množstvo zasnívaných pohľadov na kalendár. Snažila som sa, vybojovala som si potrebné písmenká (čo je podstatné - z každého predmetu iba jedno) a boli prázdniny... Takmer štyri mesiace prázdnin! S hrdosťou, úsmevom a zvláštnym pocitom, čo ma čaká v druhom ročníku...
