|
| ||
| PARADOX
Akurát letel späť. Mal hlavú plnú plánov, čo urobí po návrate domov. Myslel na mamu, na rodinu, na všetkých priateľov. Ako pozdraví všetkých, ktorých pozná. Myslel na všetky projekty, ktoré chcel realizovať. Myslel na svoju lásku, na tú myslel najviac. Myslel na to, aké to bude, keď sa vráti... Let číslo 658 z New Yorku mal nehodu. Nikto neprežil ten pád. Počet mŕtvych je 86. Jeden s pasažierov bol objavený s odkazom napísaným na ruke: Milujem ťa, ... meno už nestihol napísať. | ||
| Ticho
Konármi preletoval tichý vietor. Haluze šušťali a stromy tancovali v rytme vetra. Lesom sa rozlievalo mŕtve ticho. Tak ťažká ničota, zahaľujúca úplne všetko. Predstierajúca noc na poludnie. Predstierajúca ticho v ohlušujúcom reve. Zahaľujúca úplne všetko. Nikto si na cintoríne nedovolí zasmiať sa. Nikto živý. | Známky
Môj dedko zbieral známky veľa cestoval, držím v rukách jeden album. Album známok je jedinou mojou spomienkou. Na zabudnuté. Známky sa pomaly odlepujú. Nalepil každú jednu vlastnou rukou. Odlepujú sa. Kto dnes píše listy? Známky sa pomaly vytrácajú, nebude dosť na ďalší dedkov album. Odlepujú sa. Posledné známky života. |
13. aug 2006 o 22:49
Páči sa: 0x
Prečítané: 730x
Ďalšia troška poézie
Ak sa Vám teda predchádzajúce prípevky páčili, tu sú nejaké ďalšie :-)Každý má svoju cestu...#Kolaps#Kvapky vody#Paradox#Ticho#Známky
Martin Sandtner
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
