Martin Sandtner
Veľká komédia
Ľudia sa pomaly usádzajú v pohodlných kreslách. Prichádzajú poslední oneskorenci a svetlo pomaly zhasína. Opona sa zdvíha a Veľká komédia začína.
Opýtali sa ho: "Kto si?" a on im odpovedal: "Iba pútnik." "A kam putuješ?" "Kam ma cesty zavejú." Zasmiali sa: "Prečo ideš do neznáma, keď môžeš ostať tu?" "Práve preto.." Zoznam autorových rubrík: Úvahy, Poézia, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Martin Sandtner
Moja spoveď alebo ja a divadlo
V živote každého človeka dôjde k momentu, kedy sa rozhodne, čo chce v živote dosiahnuť. Moment, v ktorom sa akoby zjednotia jeho dovtedajšie dilemy, usporiadajú naoko neusporiadateľné myšlienky. Takýto moment nastáva väčšinou po niekoľkých predošlých klamlivých rozhodnutiach. Moja osobná skúsenosť je práve takáto.
Martin Sandtner
Zápis z výpovede obvinenej Aleny K.
S manželom sme žili v jednej domácnosti spolu s dvoma deťmi už 22 rokov.
Martin Sandtner
Dialóg ženatého muža s milenkou.
On: Poď ku mne. Ona sa usmeje a pritúli k nemu On: Si úžasná. Ona: Aj ty. On: Budeš mať pozajtra voľno?
Martin Sandtner
Čierny pondelok
Bol to pondelok ako každý iný. Vyšlo slnko, ľudia sa poberali do prace, deti vykúkali z domov. Boli prázdniny. Vonku krásne počasie. Vstal som a vedel som... pre mňa nevyšlo slnko.
Martin Sandtner
Klimatológovia VS McDonald alebo: pán Blair, to zas nieee
Tak si predstavte že McDonald vyhlási, že klimatické zmeny nie sú akútne a že môže naďalej džgať hamburgery ničnetušiacim ľuďom a chudák Tony Blair vám oznámi, že ak nepohneme zadkom, sme v .....
Martin Sandtner
Polnočný blog
Polnoc je veľmi zvláštny čas. Keď je človek sám, vyvoláva to v ňom pocit, že polnoc so sebou nesie čosi tajomné, záhadné a že niečo sa tam za rohom deje. Niečo, čo musí vidieť. Počujete tichý zvuk ako sa posúva stolička v kuchyni. Ale ste si istí, že tam nikto nemôže byť... nikto okrem vás v miestnosti nie je. A vy máte aj tak pocit, že nie ste sami. Ten nepríjemný pocit niekde hlboko v tele, že niekto tu je. Niekto, kto tu nemá byť. Čosi čo tu nemá byť. Ale je.
Martin Sandtner
Úvaha o spadnutom jablku
Táto úvaha je o tom, prečo sa dejú veci, ktoré sa dejú. Prečo sa nedejú tie, ktoré chceme a dejú sa tie, ktoré nechceme. Je o náhode, o nešťastných a šťastných udalostiach v živote človeka. Možno aj o tom, ako sa náhoda môže zmeniť v plánovaný čin. Možno o tom, že čas je relatívny, o tom, ako sa momenty menia v nekonečné hodiny, ktoré dokola prežívame a ako sa celé týždne dajú stratiť a vymazať z pamäte ako moment pohľadu z autobusu.
Martin Sandtner
Ďalšia troška poézie
Ak sa Vám teda predchádzajúce prípevky páčili, tu sú nejaké ďalšie :-)Každý má svoju cestu...#Kolaps#Kvapky vody#Paradox#Ticho#Známky
Martin Sandtner
Homo sapiens sapiens
Rozmýšľali ste už nad problémom krízy v Libanone? Nad nedostatkom ropy a jej blížiacim sa vyčerpaním? Nad globálnym otepľovaním? Nad smogom a toxickým odpadom? Premýšľali ste o nebezpečnom šírení AIDS? O korupčných aférach? O rasovej neznášanlivosti a diskriminácii akéhokoľvek druhu? Rozmýšľali ste nad problematikou homosexuality? Alebo ste zmeškali autobus, pretože išiel o 5 minút skôr ako mal a ďalší Vám išiel až za hodinu? Ak ste aspoň raz odpovedali „áno“, čítajte teda ďalej. Víta Vás Cirkus „Homo sapiens sapiens“ . Ráčte pristúpiť bližšie, otvorte oči, ústa a peňaženky a príjemnú zábavu!
Martin Sandtner
Troška poézie :-)
Tu som vybral šesť mojich básní. Napísal som ich už dávnejšie, iné menej dávno. Výber je v podstate náhodný. Hádam sa Vám nejaké zapáčia, potom sem uverejním aj ďalšie. Ak sa Vám nebudú pozdávať, hádam Vás neodradia od mojich ostatných príspevkov :-)) Nazvy básní: Klišé Neznámi muž Nevyslovené slová Nástenka svedkov Office Sen
Martin Sandtner
Les a lúka
Kráčam zarosenou trávou. Lúkou posiatou kvetmi. Vnímam mäkkosť trávy pri každom kroku. Môj krok hladí steblá a necháva za sebou cestičku... cesta Nádeje. Kráčam až ku koncu lúky. Rastú tam veľmi staré stromy. Mnohé sú bútľavé. Ich veľkosť zatieňuje lúku. Ich vek zatieňuje všetko naokolo. Hýbu sa vo svojom nekonečnom nehybnom rytme. Tak statické, až sa vám zatočí hlava. Vchádzam do lesa a pohltí ma večnosť.
Martin Sandtner
Úvod alebo Prečo chlieb padá vždy natretou časťou na zem
A zase! Dokelu! No môžem zobrať handru, poumývať podlahu a ísť oprať nohavice od masla. Keby Boh stvoril bytosť so siedmimi rukami ako v indickej mytológii, tak mne by všetkých sedem krajcov chleba z každej ruky padlo na zem natretou časťou a pre istotu zašpinilo aj oblečenie počas pádu. Bodaj by som bol dážďovka alebo had!
