Martin Sandtner
Veľká komédia
Ľudia sa pomaly usádzajú v pohodlných kreslách. Prichádzajú poslední oneskorenci a svetlo pomaly zhasína. Opona sa zdvíha a Veľká komédia začína.
Opýtali sa ho: "Kto si?" a on im odpovedal: "Iba pútnik." "A kam putuješ?" "Kam ma cesty zavejú." Zasmiali sa: "Prečo ideš do neznáma, keď môžeš ostať tu?" "Práve preto.." Zoznam autorových rubrík: Úvahy, Poézia, Nezaradené
Ľudia sa pomaly usádzajú v pohodlných kreslách. Prichádzajú poslední oneskorenci a svetlo pomaly zhasína. Opona sa zdvíha a Veľká komédia začína.
V živote každého človeka dôjde k momentu, kedy sa rozhodne, čo chce v živote dosiahnuť. Moment, v ktorom sa akoby zjednotia jeho dovtedajšie dilemy, usporiadajú naoko neusporiadateľné myšlienky. Takýto moment nastáva väčšinou po niekoľkých predošlých klamlivých rozhodnutiach. Moja osobná skúsenosť je práve takáto.
S manželom sme žili v jednej domácnosti spolu s dvoma deťmi už 22 rokov.
On: Poď ku mne. Ona sa usmeje a pritúli k nemu On: Si úžasná. Ona: Aj ty. On: Budeš mať pozajtra voľno?
Bol to pondelok ako každý iný. Vyšlo slnko, ľudia sa poberali do prace, deti vykúkali z domov. Boli prázdniny. Vonku krásne počasie. Vstal som a vedel som... pre mňa nevyšlo slnko.
A zase! Dokelu! No môžem zobrať handru, poumývať podlahu a ísť oprať nohavice od masla. Keby Boh stvoril bytosť so siedmimi rukami ako v indickej mytológii, tak mne by všetkých sedem krajcov chleba z každej ruky padlo na zem natretou časťou a pre istotu zašpinilo aj oblečenie počas pádu. Bodaj by som bol dážďovka alebo had!