Noc ma zamkla do tmy a tma ma obklopila. Prázdna,pustá, opustená a stratená tma. Všade vôkol mňa bol život, len vo mnevyprchal. Obkolesila ma čierňava, puch hniloby a mŕtveho tkaniva.Obkolesil ma močiar, v ktorom sa mi zabárali nohy do bahna, do bahna, kdesa rozpustili moje dni, týždne, do bahna, v ktorom sa rozkladal môj život.Mŕtve močiare, kde jediným žijúcim bola hniloba. Zabáral som sa čoraz hlbšiea hlbšie aby moja existencia nenarúšala okolitý pokoj. Snažil som sachodiť, zdvíhal som nohy vysoko, hľadal na oblohe aspoň náznak slnka, či aspoňMesiaca...ale nevidel som ani oblohu. Videl som len tmu. Hľadal som okolo mňaniekoho druhého...ale nikto tam nebol...v smiešnej nádeji som hľadali toho, ktorý odišiel, hniloba sa živila mojím žiaľom. Ešte rýchlejšie somsa zabáral do bahna a cítil som, že sa neutopím. Cítil som, že moje nohy sa postupne sami stávajú bahnomMŕtvych močiarov. Cítil som, že sa stanem súčasťou, že splyniem a už nikdymoje oči neuvidia svetlo, ktoré mi zobrali, už nikdy nebudem mať oči. Už nikdysa nedotknem nebudem mať ruky aby som cítil, už nikdy nebudem počuť hlas,nebudem mať uši aby som počul. Pomaly som sa už nehýbal. Pozeral som sa na toposledné, čo uvidím. Mŕtve močiare.
V tom som sa zobudil. Bola tma.
