
Presne takt sa vyvoláva pocit strachu, ale aj oveľa lepšie,v hororoch. Ale kde na to ľudia chodia, na takéto nápady? Agatha Christie,známa to autorka detektívnych príbehov raz vyhlásila, že najhrôzostrašnejšienápady dostáva pri umývaní riadu. Niektorí „hororisti“ majú inšpiráciu počas kúpeľači dokonca n záchode pri čítaní novín. Inšpirácia chodí kade-tade. Ja dostávamnajhrôzostrašnejšie nápady práve v hrôzostrašných chvíľach ako je tátopolnočná, keď ste sami doma. A práve túto polnoc píšem tento blog.
V kuchyni ste isto vypli všetky spotrebiče...teda okremchladničky, samozrejme. Okná sú zavreté. Dočerta! Tak čo potom vyvoláva tenlomoz? Prečo tam stále niečo šuchoce? Kto tam čo hľadá? Ale dokelu! Nikto tampredsa nemôže byť! A zvuky neutíchajú. Je tu niečo, niekto, kto niečopotrebuje. A potrebuje na to živého. Živého človeka. To niečo stratiloživot už dávno. Nemalo by tu byť, ale stala sa chyba. Neopustilo tento svet takako malo. Tak ako všetci ostatní. Kráčate pomaly ku kuchyni. Najradšej by stesa vrátili do spálne, zababušili pod periny a zaspali a zobudili saaž do krásneho slnečného rána. Alebo do hocijakého rána. Len nech je už ráno.Ale nie. Niečo vás podvedome núti kráčať do kuchyne. Každým krokom narastá vovás strach. Hrôza z nepoznaného. Hrôza z toho, čo tam je. Drevenápodlaha vŕzga a pomaly máte pocit, že okrem vŕzgania po vašich krokochpočuť zároveň vrzgot iných krokov. Kráča to priamo za vami! Je to za vami.Dýcha vám to na krk. Cítite že vás to pozoruje. Už to nie je v kuchyni. Jeto priamo za vami. Je to človek? Odpovie vám na to snáď niekto? Chce to, abyste išli do kuchyne. Potrebuje to niečo od vás, inak by vás to podvedomenepriťahovalo do kuchyne. Možno to potrebuje práve vás. Vás v kuchyni.Možno mu stačí vaša telesná schránka... a niečo v kuchyni. Nezabijevás to. Ono vás to nahradí. Vy to tušíte. Ako to? Komunikuje to s vami.Nepočujete nič. Ale odrazu sa vám v hlave zjavujú myšlienky, ktorénepatria vám. Sú to myšlienky ktoré patrili človeku. Teraz sa vám zjavujúv hlave... dostáva sa do vás duša z iného sveta. Dostáva sa do vásTo. A možno to v kuchyni potrebuje nôž. A vašu telesnúschránku...
Veľký kuchynský nôž. Starý portrét. Šibenica, či chatrčmŕtveho. To sú veci, ktoré sú obklopené záhadnými fenoménmi. Sú to nástrojehororov. Sú to miesta, kde si nie sme istí čo je skutočnosť a čo našafantázia. Sú ľudia, ktorí jednoducho tomu neveria. Sú takí, ktorí tomu veria.A sú akí, ktorí videli... počuli... tých je málo. A aj tí niekedyradšej neveria. Je to skutočne tak? Náš svet je príliš zložitý na to, aby smeho úplne pochopili našimi zmyslami. Skúste ale rozsúdiť, čo je skutočnosťa čo výmysel našej fantázie. Skúste rozdeliť všetko, čo dokážete naskutočnosť a výmysel. Vždy vám ostane tých pár vecí, hrôzostrašných vecí,ktoré neviete zaradiť. Vždy vám ostane niečo v strede. Niečo, čo sa pomalyblíži za vami a vy netušíte č je to skutočné...