Viete, vlastne ani neviem, prečo som sa na také niečo dala, nemôžem osebe povedať, že by som bola nejaký "dobročinný" typ, ale tak...nejakto na mňa proste prišlo:)Tak teda, keď sme sa okolo dvanástej všetcistretli v meste a navliekli na seba biele tričká(mimochodom,ja som malatričko maminy môjho frajera,lebo ja biele tričko nemám...:)) a priplisi modré gombíky, mohla sa zbierka začať...Spolu so Zuzkou a Kikou smevystriedali nejaké baby, ktoré očividne nemali záujem sa s namirozpávať,ale šak čo,ich chyba...:)Viete si predstaviť tie začiatočnérozpaky...Bolo mi trošku trápne ľudí oslovovať, ale...snažila som sapremôcť...a potom sa to rozbehlo...Sypali sme zo seba naučené vety,akonapríklad "Prispejte pre osirelé deti v Ugande" alebo "Nechceli by steprispieť pre deti v Ugande?Unicef organizuje zbierku..." a pomaličky sanám začalo dariť...Normálne som sa divila, koľko ľudíprispelo...Samozrejme,nie všetci...Niektorí ľudia nám dokonca vyrazilidych svojimi poznámkami...Viete,naozaj by ste nečakali odpovede typu"Na cigánov neprispievam" alebo "A mne kto prispeje na byt?Ja somslobodná matka s dieťaťom"...prepáčte,ale to nás absolútnenezaujímalo...Najhoršie bolo,keď nám na otázku, či by nechceli prispeťodpovedali "Uhádli ste..."No pochopíte to?? Ale ako,boli aj dobríľudia,napr. jeden pán nám sám od seba dal 200 Sk...tak sme mu dali 4gombíky...Viete,minimálna cena gombíka bola 20 Sk...Alebo veľmi zlatýbol jeden starý ujo, ktorý sedel na lavičke a tak náspozoroval...Viete, nechceli sme ho otravovať,mali sme pocit, že námneprispeje...a zrazu som len zbadala, ako drží v ruke "dvacku" a kývana mňa...no zlatý:) ale veľmi sa mi páčili aj také dve dievčatá,ktoréza nami prišli a pýtali sa, koľko stoja gombíky...a my že dvacku...aoni že majú iba stovku(viete,nemohli sme vydávať,lebo kasička bolazapečatená), a tak sme im tie gombíky jednoducho dali...veď predsadobré skutky treba robiť:))...takže, ak by som to mala zhrnúť, môžempovedať, že to bol veľmi priíjemý deň...aj keď som bola spotená,slaná alepkavá, mala som dobrý pocit, že som mohla pomôcť...Aj taký pocitobčas nezaškodí, no nie?:)
