denisa šantová
Sonrisa
Ked som sa druhy rok ucila spanielcinu...
Nesnažím sa hrať na to,čo nie som...Ak sa všetci smejú,nezačnem plakať,aby som bola zaujímavá...Ak plačem,nesnažím sa to "akože" zakrývať...Ak mám chuť skákať po chodníkoch,tak jednoducho skáčem...Nesnažím sa byť iná,ako ostatní...Každý sme predsa svojim spôsobom iný...Nechodím tvrdohlavo proti ostatným,len aby som nešla s davom...ak ma ten dav unáša správnym smerom,idem s ním...Nesnažím sa silou-mocou presadzovat svoje názory...dôležité je to,že ich mám a ak si ich chce niekto vypočuť,podelím sa...Nie som jednou z tých umelých krások,ktoré ak sa im zlomí necht volajú sanitku...ten necht predsa dorastie...Nehrám sa na princeznú zo zámku a nemám dôvod s tým začínať...Nesnažím sa zakrývať svoje pocity...ak som nahnevaná,som nahnevaná...ak som šťastná,som šťastná...ak niekoho nemám rada,nepchám sa mu do zadku...ak niekoho ľúbim,ľúbim ho celým srdcom...Nie som trpezlivá...ak sa mi niečo nedari,jednoducho s tým skoncujem...A nestrácam čas s ľudmi,ktorí za to nestoja... Zoznam autorových rubrík: lyrics from my heart..., Ehm...čo ja na to?, Nezaradené
we´ve become persons we´ve never wanted to be... we´re hurting people we love and we love people who are hurting us...what the hell??we say we don´t wanna suffer, but could we actually live without suffering?we say we´ve lost the sense of life, but what if we´ve never really tried to find it??I mean, what´s the point?we´re trying to help people who don´t want our help instead of helping ourselves...are we loving life or living love? does love have end?or boundaries? or are WE just making this boundaries? Is love worth all this pain? is it??
Su veci,ktoré vas prinútia rozmýšľať...neviem, či o živote, či o jeho zmysle, či o viere, Bohu, láske...o čomkoľvek...Proste žijete si svoj život tak,ako ste to zvykli robiť doterajších 19 (alebo viac) rokov, robíte isté rozhodnutia, podľa ktorých sa váš život mení, tvaruje, ide...a potom príde niečo, čo nejako nezapadá do tohto zabehnutého systému...
video z koncertu kapely, v ktorej spievam...a pesnička skutočne neskutočné:) http://www.youtube.com/watch?v=bilXJLJHTOs vydržte až dokonca:)
Tento článok mi dala dnes do ruky sestra...sestra,čo má 11...Keďže nemá vlastný blog a keďže mne sa to strašne páči, rozhodla som sa to tu prepísať...Inak, tento článok písala a o mojom nevedela...keď si prečítate, pochopíte:)dúfam:D PS:gramatiku ani štylistiku som jej neupravovala:)
Neviem, či to tak cítim iba ja alebo aj ostatní ľudia, ale mám pocit, že sa Vianoce niekam strácajú...neviem kam a neviem prečo, ale robia to...totiž, Vianoce už nie sú také vianočné ako predtým...
Hoci nie som človek, ktorý by sa vecami veľmi detailne zapodieval, občas ma trápi otázka prečo? Mojej triednej tým poriadne leziem na nervy...:)
V Poprade na námestí je jedna fontána a okolo tej fontány sú lavičky...Na týchto lavičkách denno-denne sedia ľudia, oddychujú, rozprávajú sa alebo len tak nečinne sedia...Dnes som na jednej z týchto lavičiek sedela aj ja s Miškom...A oproti nám jeden ujo...
Sú veci, ktoré mam naozaj rada, a bez ktorých sa mi ťažko žije...Napríklad taká hudba...
Celý náš život je preplnený chvíľami, ktoré za to stáli...
Je zvláštne, že tak často odmietame názory iných ľudí, len preto, lebo sa nezhodujú s našimi...To ešte predsa neznamená, že su zlé,no nie?