
Ide o to, že ak sme o niečom presvedčení,mali by sme si za tým stáť,aj za predpokladu, že budeme "iní" , ako ostatní...Vlastne, je to takézlé byť "iný"? Nemyslím si, pretože každý sme svojím spôsobom iný...
Mámpocit, že ľudia sa boja byť iní zo strachu, že na nich tí druhí budú"divne" pozerať...Mali by sa na to vykašľať...Hoci, je pre mňa ťažkéhodnotiť takúto situáciu, pretože mám pocit, že sa od druhých veľmineodlišujem...Ale čo takí homosexuáli? Ja osobne proti nim nič nemám amyslím si, že sú to ľudia ako my,len ľúbia opačné pohlavie...Bohužiaľ,neubránime sa pohľadu na dvoch mužov, čo sa držia za ruky alebo naženy, ktoré sa bozkávajú...Svojím spôsobom na seba upriamuju pozornosť,hoci to iste nerobia naschvál...
Alebo čo takí ľudia, ktorí trpianadváhou a obezitou? Ak vidíme na ulici nejakého nadmerne tučnéhočloveka, hneď nám po tvári prebehne znechutený výraz a istotne násnapadne, ako môžu byť takí obézni...Napadne nás ale, že títo ľudia môžubyť vážne chorí alebo že po užívaní liekov rapídne pribrali a preto sútakí? Asi nie...Je ľahšie a jednoduchšie smiať sa im, no ako som sapýtala už na začiatku, je to, čo je jednoduchšie aj správne? Asi veľminie, však...?
A čo tak ľudia, ktorí su na vozíku alebo súmentálne postihnutí a odkázaní na pomoc druhých ľudí? Čo nám ako prvéprebehne hlavou, keď stretneme človeka na vozíku? Ľútosť? Zrejme. Alenaozaj títo ľudia potrebujú ľútosť? Pochybujem. Podľa mňa potrebujúpochopenie, nejaký pocit spolupatričnosti alebo len milý úsmev...No niepohľady, ktoré naznačujú "tak takto by som nechcel/a dopadnúť"...Ako bysme sa cítili my v ich koži? Nechcem si ani predstaviť...Lenže sú toľudia ako my, ktorí mali, bohužiaľ, v živote väčšiu smolu,ako ostatní...
Totosú viditeľné odlišnosti, ale čo napríklad rozdiely v názoroch? Uznajme,že ten, kto má iný názor, ktorý sa nám ešte zrovna veľmi nepáči, jepodľa nás "divný" a rozmýšľame, ako si, preboha, môže niečo takémyslieť...Ale čo keď si on myslí to isté o nás...?
Mali by sme viac rešpektovať sami seba i ostatných v našom okolí, pretože každý človek je svojím spôsobom výnimočnýa my tu nie sme na to, aby sme niekoho odsudzovali alebo trestali len preto, lebo je iný, ako my...Môže napríklad černoch za to, že ječierny? Alebo žid za to, že verí v iného boha ako kresťan? Alebo Maďarza to, že sa narodil v Maďarsku? Kde berieme právo druhých súdiť? Smesami takí dokonalí, že si to môžme dovoliť? Nie. Nie sme a ani nikdynebudeme...
Preto nesúďme iných...
Rešpektujme ich.