Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Sedím v meste na lavičke,
len tak, ničím a nikým nerušená,
a pozorujem ľudí, ktorí sa len tak
prechádzajú.
Slnko mi svieti na hlavu,
cítim, ako mi hnedne pokožka,
a pot mi pomaly po chrbáte
steká.
Zrazu cítim ako ma šteklí lístie,
padá okolo mňa na zem,
postavím sa a počujem, ako
šuští.
Ako kráčam, cítim snehové vločky,
čo mi padajú na vlasy,
zmočia ich, no mne to nevadí,
smejem sa.
A cítim jarný vetrík, ktorý mi veje vo vlasoch,
a kvety, čo predávajú staré ženy,
na námestí to opäť ožíva a ľudia sa
pozerajú.
Pozerajú, ako sedím na lavičke v meste,
len tak, ničím a nikým nerušená,
a pozorujem tých, ktorí sa len tak
prechádzajú...
