Taká malá myšienka,
blúdi mi v hlave.
Stále dobiedza,
ako by niečo chcela.
No nepovie to,
len ticho mlčí.
Čaká, kým na to prídem,
no mne sa nechce.
Kašlem jej na hlavu,
nech si len dobiedza.
Nie som jej otrokom,
a nikdy nebudem.
Keď niečo chce,
nech to povie.
Nemám chuť sa jej doprosovať,
ja nie som z tých, čo prosia.
Keď niečo chce,
nech sa vyjadrí.
Nie, ona mlčí,
nič nehovorí.
Tak fajn, spýtam sa jej,
čo vlastne chce.
Tak čo chceš, otrava?
Nič nehovorí, mlčí
Skúsim opäť-
čo otravuješ?
Je ticho, rozmýšľam.
Počkať...
O toto jej išlo a-
vyšlo to.
Potvora, vždy si robí,
čo chce...