Milujem okamihy v mojom živote...Vychutnávam ich, teším sa z nich ahoci nie vždy su pozitívne, snažím sa z nich zobrať to najlepšie...
Môjživot je plný okamihov...Keď ráno otvorím oči, keď zahryznem do jedla,keď si líham spať...Keď vidím blesk...Keď sa pozerám von z okna nakrajinu po búrke a tráva i všetko okolo je také zelené, že zelenšie touž ani nemôže byť...Alebo keď v izbe zatiahnem žalúzie, aby niktonevidel, ako sa mokrá, zabalená v osuške vraciam z kúpeľne a obliekamsi pyžamo...Všetko, čo sa v našom živote deje, je vlastne iba kopaokamihov...A, bohužiaľ, nie vždy sú pekné...
Zažila som už toľkochvíľ, keď som si želala vrátiť čas, pretože som povedala alebo urobilaniečo, čo som vlastne ani nechcela...Spomínam si,ako nás jedna učiteľkana základnej škole poslala do obchodu,aby sme jej niečo kúpili a my smesi za "ušetrené" peniaze kúpili cukríky...bože,ako som len vtedy chcelavrátiť čas, keď som sedela v aute cestou domov a mama na mňa vrieskala,čo som si to dovolila...Vysvetlite malej prváčke, že takéto veci sanerobia...
Môj život je ale viac-menej preplnený krásnymichvíľami...hlavne teraz, v tomto období...Je niečo krajšie ako objatieod človeka, ktorého milujete? Ten úžasný pocit, keď viete, že ste uneho v bezpečí...Ten okamih, v ktorom sa vám zdá svet krásny...Alebobozk...? Tá chvíľa, ten záblesk, keď sa vaše pery spoja s peramimilovaného človeka...A vy máte pocit, že ste na tomto svete iba vydvaja, že nikto iný nejestvuje a svet patrí vám...Iba vám...Alebo čo jekrajšie ako úsmev, ktorým vás niekto obdarí...? Iba kratučký okamih,chvíľk, ktorá vás zohreje pri srdci...
Niekedy rozmýšľam, ako sav okamihu môže nás život zmeniť...Napríklad taká žena, ktorú požiadajej priateľ o ruku...Bol by jej život iný, keby povedala "nie"?Žila by úplne inak, keby nesúhlasila...? Okamihy menia našeživoty...stačí slovo, veta a váš život sa začne uberať úplne inýmsmerom...Aj preto milujem tie okamihy, pre to, aké su nevyspytateľné,ako nevieme predvídať ich budúcnosť...
Mám rada tie náhodnéokamihy, okamihy, ktoré mi na tvári vyčarujú úsmev...Ako napríkladvčera, keď som sa mala v meste stretnúť s priateľom...Kráčali smeoproti sebe, no on si ma nevšimol...Potom sa na mňa na okamih pozrel aznovu sa otočil...Potom však na mňa pozrel a usmial sa...A keď som saho pýtala, prečo sa tváril tak prekvapene, keď ma uvidel, povedal, žekeď ma zbadal, začudoval sa, že v meste je také krásne dievča, krajšieako ja...a potom si uvedomil, že som to vlastne bola ja...No môžete sanad tým neusmiať?
Milujem okamihy so svojím chalanom, milujemokamih bozku, objatia, úsmevu, pekného slova či pohladenia...to súokamihy, pre ktoré sa oplatí žiť...aspoň mne určite.
