Sľub je slovo, ktorým sa zavezujeme k človeku...Ak niekomu niečosľúbime, mali by sme sa snažiť to aj dodržať...no prečo je to takéťažké??
Pretože sľubujeme veci, ktoré nemôžeme alebo nedokážemesplniť...Prečo alkoholik sľubuje, že prestane piť, keď na druhý deň jezase naliaty? Prečo feťák sľubuje, že nebude fetovať, keď o deň neskôrho vidíme nad fľašou toluénu? Prečo manžel, ktorý mláti svoju ženusľubuje, že s tým prestane a prečo mu ona uverí?? Pretože všetci títoľudia uverili svojim sľubom...Oklamali sami seba, presvedčili sa, žeoni to dokážu, ale...nedokázali to... Prečo? Možno, pretože si neverilidostatočne...Možno, že neprepadli tej viere tak silno, aby ich pri tomudržala...Možno, že sa snažili, no nesnažili sa dostatočne...a možno užnemali dôvod sa snažiť...možno už nemali dôvod žiť, možno nemali prekoho žiť...v tom prípade by ale mali žiť aspoň pre seba...
Sklamaniez nesplnených sľubov je možno ešte silnejšie, ako sklamanie z nevyslovenýchsľubov...Ako sa asi cíti dieťa, ktorého otec nepríde na jehovystúpenie, pričom mu to sľúbil? Neviem si predstaviť tie pocity, nikdysom to nezažila...sú to pocity hnevu, smútku, zrady, sklamania...? A čožena, ktorá je hospitalizovaná v nemocnici po tom, ako ju jej manželopäť zbil? Môže alebo dokáže taká žena ešte v niečo veriť? Dokáže veriťv dobro, v lásku, v šťastie...? Nestane sa z nej zatrpknutá osoba,ktorá sa už nikdy z ničoho nebude tešiť? Alebo v tom horšom prípadeznovu uverí svojmu mužovi, ktorý jej bude sväto-sväte sľubovať, že už sanikdy nič také nestane...? A ona mu ZNOVU uverí...Prečo? Pretože hoľúbi...a pretože jej to sľúbil...
Tak sľubujme to, čo dokážeme splniť...Sľubujme, že nebudeme piť,keď sme si stopercentne istí, že to tak bude...Sľubujme, že nebudemefetovať, keď naozaj vieme, že to robiť nebudeme...Sľubujme, že prídemena vystúpenie svojho dieťaťa keď vieme, že naň prídeme...Nedávajmeľudom, ktorí nás ľúbia plané sľuby, ktoré nič neznamenajú, ale radšejim povedzme, že sa budeme snažiť byť lepší...Pretože to je mnohokrátcennejšie ako nedodržané sľuby...
